Prajem nám všetkým – v rozmanitosti našich presvedčení a životných skúseností – pokojné, radostné a požehnané Vianoce.

Nech sú viac než len sviatkami prchavých emócií. Nech sa stanú udalosťou, ktorá nás v tichu osloví, spomalí a vráti k tomu, čo je podstatné.

Vianoce nám pripomínajú, že to najcennejšie sa nedá kúpiť ani zabaliť. Nevstupuje do nášho života ako vec, ale ako prítomnosť.

Pre niekoho má táto prítomnosť meno Boh, pre iného podobu človeka, ktorému sme konečne venovali čas, pozornosť a miesto v srdci.

To, čo má skutočnú hodnotu, sa nedá vlastniť ani odložiť na neskôr. Dá sa len prijať – a dovoliť mu, aby nás premieňalo.

Práve tu sa rodí solidarita: v schopnosti nebyť ľahostajní, ale zostať blízko a niesť sa navzájom v obyčajných dňoch.

Skúsme v týchto dňoch spomaliť. Uvoľnime ruky aj srdce od prebytku plánov, výkonu a očakávaní. Objavme pokoj, ktorý sa nedá kúpiť ani zabaliť, ale ktorý vzniká tam, kde je pozornosť, rešpekt a blízkosť.

Prajem nám Vianoce, ktoré nebudú len pekné a romantické, ale pravdivé a ľudské. Naplnené tichou radosťou, ktorá nekričí, no zostáva aj po sviatkoch v našich vzťahoch, práci a spoločnej zodpovednosti.

Tento čas – pre každého po svojom – nám potichu pripomína, že ľudskosť nerastie z dokonalosti, ale zo schopnosti nechať dvere srdca otvorené: aby sme mohli vstúpiť do sveta druhého a dovoliť jemu vstúpiť do toho nášho.

Požehnané Vianoce a pokojný, ľudský a solidárny nový rok.

prof. Miloš Lichner