Doc. JUDr. Peter Varga, PhD. pôsobí na Katedre medzinárodného a európskeho práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Vo svojej akademickej činnosti sa venuje najmä európskemu právu, súťažnému právu a antidiskriminačnému právu, pričom vedie aj kliniku zameranú na tieto oblasti. Od roku 2021 zastáva funkciu predsedu Akademického senátu Trnavskej univerzity, v ktorej sa usiluje o presadzovanie princípov transparentnosti, rovnosti a otvorenosti univerzity.

V rozhovore sme sa s ním rozprávali o význame akademického senátu, jeho každodennom fungovaní, výzvach, ktoré prináša moderné univerzitné prostredie, a o víziách, ktoré by mali formovať budúcnosť vysokoškolského vzdelávania.

Aký je podľa vás hlavný význam akademického senátu v rámci univerzitnej samosprávy a v čom spočíva jeho význam v porovnaní s ostatnými orgánmi univerzity?

Akademický senát je hlasom celej akademickej obce. Reprezentuje študentov aj zamestnancov a je miestom, kde sa spájajú ich pohľady na fungovanie univerzity. Je to demokratický orgán keďže jeho členovia a členky sú volení v priamych a tajných voľbách, pričom každá fakulta má v ňom svoje zastúpenie. V senáte sa stretávajú názory naprieč odbormi, čím sa zabezpečuje rovnosť medzi fakultami bez ohľadu na ich veľkosť či finančné zázemie. Je to fórum, kde sa rozhoduje o zásadných otázkach, ktoré sa dotýkajú života celej Trnavskej univerzity. Akademický senát je aj priestorom, kde sa stretávajú pohľady z rôznych fakúlt a odborov a táto vzájomná výmena názorov a pohľadov je obrovskou pridanou hodnotou, pretože nám umožňuje učiť sa od seba a spoločne vytvárať a definovať ciele, ktoré presahujú hranice jednej fakulty. V tomto vidím veľký potenciál do budúcnosti.

Ako by ste opísali každodenné fungovanie akademického senátu?

Akademický senát zasadá pravidelne, v priemere trikrát za semester, no podľa potrieb aj častejšie. V poslednom volebnom období senát zasadal mimoriadne intenzívne, keďže mal až 21 riadnych zasadnutí, keďže bolo potrebné zosúladiť vnútorné predpisy univerzity a fakúlt s novelou vysokoškolského zákona. Akademický senát prijíma zásadné dokumenty, ako je napríklad štatút univerzity či študijný poriadok. Okrem toho sa akademický senát podieľa aj na kreovaní iných orgánov, od správnej a vedeckej rady až po rôzne komisie, vrátane ubytovacej, ktorá je kľúčová najmä pre študentov. Každý člen či členka senátu má možnosť predkladať návrhy a podnety na zlepšenie, pričom vedenie univerzity na tieto návrhy reaguje a poskytuje spätnú väzbu. Často sú to práve študenti, ktorí prichádzajú s praktickými návrhmi.

Je dôležité, aby akademický senát bol vnímaný ako otvorený orgán, ktorý nielen rozhoduje, ale aj informuje o svojej činnosti a počúva akademickú obec. Preto sa snažíme, aby boli informácie o zasadnutiach ľahko dostupné a zrozumiteľné pre každého člena akademickej obce. Po zasadnutiach akademický senát informuje na webovom sídle a sociálnych sieťach o svojom rokovaní.

Aké sú vaše osobné skúsenosti z pozície predsedu senátu?

Akademickú samosprávu som vždy vnímal ako priestor, kde sa dajú reálne ovplyvniť veci. Ako predseda sa snažím zabezpečiť, aby diskusia v senáte bola otvorená a rozhodnutia transparentné. Napríklad voľba rektora bola po prvý raz streamovaná online, aby ju mohli sledovať všetci členovia akademickej obce aj verejnosť. Univerzita hospodári s verejnými prostriedkami a preto je otvorenosť základnou požiadavkou na jej fungovanie. Myslím si, že tým zároveň vysielame dôležitý signál aj študentom v tom, že transparentnosť nemá byť výnimkou, ale normou vo fungovaní verejných inštitúcií. Je dôležité, aby si tento princíp študenti osvojili, keďže mnohí z nich raz budú formovať verejné politiky.

Veľkou výzvou pre všetkých je digitalizácia a modernizácia vzdelávania. Pandémia nám ukázala, že univerzita musí byť pripravená flexibilne reagovať a poskytovať kvalitné vzdelanie aj v online priestore. Akademický senát by mal byť aktívny pri zavádzaní nových technológií a hľadaní spôsobov, ako urobiť fungovanie univerzity dostupnejšie a modernejšie. Myslím, že akademický senát moderné technológie využíva čo nám uľahčuje život a šetrí čas, ktorý môžeme nasmerovať na iné aktivity v rámci našich každodenných povinností.

V akých oblastiach má akademický senát najväčší vplyv na chod univerzity?

Senát rozhoduje o zásadných predpisoch univerzity. Od štatútu, ktorý určuje vnútorné fungovanie, až po študijný poriadok, ktorý jasne stanovuje práva a povinnosti študentov. Dôležitou právomocou je aj voľba rektora, na ktorej sa senát podieľa spolu so správnou radou. Významné sú tiež kontrolné právomoci a možnosť vyjadrovať sa k spoločenským otázkam, najmä tam, kde ide o ochranu akademických slobôd a demokratických princípov.

Ako sa zabezpečuje rovnováha medzi študentskou a zamestnaneckou časťou senátu? Majú študenti dostatočný priestor na vyjadrenie svojho názoru?

Zákon aj štatút univerzity nastavujú vyvážený pomer medzi zamestnaneckou a študentskou časťou. Študenti majú rovnaké hlasovacie práva a ich podnety sú rešpektované. V niektorých otázkach dokonca rozhoduje výlučne študentská časť senátu. Viackrát sa potvrdilo, že práve študentské návrhy priniesli konkrétne zlepšenia, napríklad vo fungovaní študentského domova.

Univerzita nie je len o výučbe a skúškach, ale aj o študentskom živote. Preto považujem za dôležité, aby sa v senáte diskutovalo aj o témach, ako sú duševné zdravie, podpora študentov so špecifickými potrebami či rozvoj športových a kultúrnych aktivít. Kvalita študentského života je priamym odrazom kvality univerzity.

S akými výzvami sa akademický senát stretol v posledných rokoch?

Najväčšou výzvou je postupné oslabovanie právomocí akademických senátov v prospech iných orgánov, napríklad správnej rady. Už dnes akademické senáty neschvaľujú rozpočet a voľba rektora je zdieľaná so správnou radou. Okrem toho vnímam ako veľkú úlohu udržať záujem členov akademickej obce o samosprávu. Univerzita má vysokú mieru nezávislosti, ktorá nás chráni pred politickými zásahmi. Túto slobodu si musíme chrániť a zároveň aktívne pripomínať jej význam.

Ako vnímate spoluprácu senátu s rektorom a správnou radou univerzity?

S rektorom máme konštruktívnu spoluprácu. Samozrejme, občas sa názory líšia, ale práve diskusia v akademickom senáte umožňuje hľadať kultivované kompromisy. Oceňujem, že rektor pravidelne informuje akademický senát o aktuálnych krokoch vedenia. Veľmi výrazné to bolo napríklad pri kúpe budovy na Paulínskej ulici a procese, ktorý tejto kúpe predchádzal. Pokiaľ ide o správnu radu, tá je vnímaná ako externý orgán, s ktorým má senát menej priamej interakcie, no jej zasadnutia sú verejné a dostupné.

Aké sú vaše vízie do budúcnosti – kam by sa podľa vás mal akademický senát posunúť?

Mojím cieľom je, aby sa senát stal ešte aktívnejším partnerom pri formovaní strategických cieľov univerzity. Vidím veľký priestor pre širšiu diskusiu o budúcnosti vzdelávania a prepojenie univerzity s aktuálnymi spoločenskými výzvami.

Bol by som rád, aby akademický senát stál pri formovaní dlhodobej vízie univerzity. Naša univerzita má byť nielen miestom kvalitného vzdelávania a výskumu, ale aj aktívnym partnerom spoločnosti. Hodnoty, ako sú sloboda, demokracia a vzájomný rešpekt, by mali byť pevne zakotvené vo všetkom, čo robíme.

Zvlášť dôležité je, aby sa viac zapojili študenti. Ich hlas musí byť počuteľný, či už pri témach kvality výučby, podmienok štúdia alebo podpory duševného zdravia. Chcel by som, aby tieto témy boli trvalo súčasťou programu akademického senátu. Preto vyzývam všetkých členov a členky akademickej obce, aby sa zapájali do volieb a aktívne formovali univerzitu, ktorá má byť otvorená, demokratická a inkluzívna.