Skip to main content
prof. RNDr. Alfréd Trnka PhD. | foto: archív A. Trnku, O. Mikulica, TRUNI/Barbora Likavská
31.03.2023

A opäť sú tu, alebo čo sa môžeme dozvedieť od vtákov

alfréd trnka

S prichádzajúcou jarou, i keď v ostatných dňoch to nie je tak vidieť, sa k nám zo zimovísk opäť vracajú naši vtáčí spoluobyvatelia. Ich prílet vrcholí spravidla v apríli, a preto nie je ani náhoda, že začiatok tohto mesiaca (1. apríl) je aj Medzinárodným dňom vtáctva, pripomínajúcim význam a potrebu jeho ochrany. Tento sviatok si na stránkach Trnavskej univerzity už tradične pripomíname aj my.

Monogamia prevažuje u 92% druhov vtákov

Význam vtákov pre človeka nespočíva len v udržiavaní biologickej rovnováhy v prírode a regulácii škodcov v poľnohospodárstve či lesnom hospodárstve, ale štúdium ich života a správania je aj dôležitým zdrojom poznania nás samotných.

Jedným z najzaujímavejších fenoménov u vtákov je okrem migrácie ich rozmnožovanie, kvôli ktorému k nám každoročne na jar aj mnohé druhy prilietajú. Privádza ich tu hojnosť potravy, dlhšie dni a nižšia diverzita predátorov a parazitov, čo zvyšuje úspešnosť ich hniezdenia. A keďže hniezdne obdobie je u nás pomerne krátke, jednotlivé druhy využívajú rôzne stratégie na dosiahnutie najvyššieho reprodukčného úspechu. Prejavuje sa to už pri výbere partnera, a to tak jeho kvality ako i počtu. Najčastejším párovacím systémom je u nich, tak ako aj u nás ľudí, monogamia. Vyskytuje sa u viac ako 92 % druhov. Je to hlavne z dôvodu časovo a energeticky náročného spôsobu rozmnožovania (stavba hniezda, inkubácia vajec, výchova mláďat), pri ktorom si jeden partner (samica) zväčša sám nevystačí. Ide však iba o sociálnu monogamiu založenú na rodičovských vzťahoch oboch partnerov. Genetické analýzy otcovstva mláďat v hniezdach jednotlivých druhov totiž ukázali, že u takmer 90 % skúmaných druhov pochádzajú mláďatá aj od iných samcov ako dôsledok tzv. mimopárových kopulácií či jednoducho – podvádzania svojho partnera. K takýmto u nás najviac neverným vtákom patrí napr. strnádka trstinová, u ktorej až 86 % hniezd obsahuje aspoň jedno mláďa od iného otca. Najväčším rekordérom v sú však austrálske zamatovce, u ktorých sa samec pári takmer so všetkými samicami v okolí, ale s vlastnou samicou sa stará o mláďatá, z ktorých často ani jedno nie je jeho.

strnádka

Evolučná výhodnosť

Tu sa vynára otázka, prečo k tomu dochádza, keď najmä z nášho pohľadu ide o nemorálne správanie? V prírode ale nič nie je morálne či nemorálne, ale len evolučne výhodné (adaptívne) alebo nevýhodné (neadaptívne) z hľadiska prežívania a reprodukčnej úspešnosti jedinca. Konečným cieľom takýchto mimopárových kopulácií u vtákov je totiž zvýšenie kvality a genetickej variability potomstva a zníženie rizika príbuzenského kríženia. A to sa deje aj na populačnej úrovni. Učebnicovým príkladom je u nás žijúca sociálne monogamná fúzatka trstinová, u ktorej pri obsadzovaní nových hniezdnych lokalít dochádza tak isto k častým mimopárovým kopuláciám medzi samcami a samicami zo susedných hniezd. Keď však populácia týchto vtákov je na danej lokalite už dostatočne veľká a stabilná, počet prípadov mimopárových kopulácií výrazne poklesne.

fúzatka

Viac potravy a ochrany pre mláďatá

Podobne aj utváranie zväzkov samcov s viacerými partnerkami v jednej sezóne (polygýnia) nemožno u vtákov považovať za nemravné, hoci samice takto zákonite ukrátené o plnú rodičovskú starostlivosť poskytovanú mláďatám zo strany polygýnneho samca a zvyšuje sa aj samotná kompetencia medzi nimi. Polygýnne samce pritom investujú najviac starostlivosti zvyčajne do potomstva v hniezde tzv. primárnej samice, t.j. tej, ktorá začala hniezdiť ako prvá, pretože tieto mláďatá sú najbližšie k úspešnému vyvedeniu. A tu zase vyvstáva otázka, prečo sa potom ďalšie samice pária s už zadanými samcami? Možností je viacero. Niektoré to môžu robiť z dôvodu ich kvality, ktorú samce poskytnú prostredníctvom génov aj ich synom, alebo v populácii môže byť nedostatok nespárovaných samcov,  prípadne samec jednoducho samicu oklame a vedie dvojitý život s dvoma rodinami, ako to je napr. aj u nášho muchárika čiernohlavého.

Ale najpravdepodobnejším vysvetlením polygýnie (aspoň u spevavcov) je kvalita teritória polygýnneho samca, ktoré samiciam môže poskytnúť oveľa viac potravy a ochrany pre mláďatá ako menej kvalitné teritórium monogamného samca. Keďže v prípade polygýnie samce zvyšujú svoju reprodukčnú úspešnosť párovacími zväzkami s viacerými samicami, miera mimopárových kopulácií s inými samicami je na rozdiel od monogamných zväzkov veľmi nízka.

Viaceré druhy pritom uplatňujú v rámci populácie oba typy párovacích systémov podľa kvality teritórií, napr. fakultatívne (príležitostne) polygýnny trsteniarik veľký. U tohto, podobne ako aj iných druhov, si samce intenzívne strážia svoje samice pred inými samicami a nižšie postavené samice v háreme polygýnnych samcov sa snažia zaujať miesto vyššie postavených (primárnych) samíc ničením ich hniezd, resp. vajec, aby získali vyššiu rodičovskú starostlivosť otca. Tento jav – infanticída – bol zistený aj u iných druhov vtákov, napr. u vrabca domového.

trsteniarik

       U vtákov však nájdeme aj ďalšie párovacie systémy akými je tiež polyandria (mnohomužstvo), kedy jedna samica vytvára naraz alebo postupne v jednej sezóne zväzok s viacerými samcami.  Všetky vyššie uvedené párovacie systémy sa pritom vyskytujú nielen u vtákov, ale aj iných živočíchov, vrátane človeka. Mnohoženstvo (polygýnia) je známe napr. už u starovekých Inkov v Južnej Amerike, v Afrike, Mikronézii, na Sumatre, medzi mormónmi či indiánmi Severnej Ameriky. S mnohomužstvom (polyandriou) sa môžeme ešte i dnes stretnúť zas v Tibete, Indii a Oceánii (napr. kmene Toda, Šerpov, a Džátov). Existencia rôznych párovacích systémov u vtákov ako aj iných živočíchov nám teda potvrdzuje evolučný pôvod takéhoto správania aj u človeka. 

medzititulky: redakcia