Židovsko-kresťanský dialóg na Slovensku: Viesť rozhovor s ľuďmi dobrej vôle
V čase blížiacich sa veľkonočných sviatkov usporiadala Teologická fakulta Trnavskej univerzity spolu s Úradom splnomocnenkyne vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia a so Židovským kultúrnym inštitútom okrúhly stôl Židovsko-kresťanský dialóg za účasti prefekta dikastéria na podporu jednoty kresťanov kardinála Kurta Kocha. Medzi účastníkmi pracovného workshopu nechýbal ani apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli.
Osobnostiam, ktoré sa aktívne zúčastňujú medzináboženského dialógu medzi judaizmom a kresťanstvom, sme položili túto otázku:
Aké sú doterajšie výsledky/prínosy židovsko-kresťanského dialógu? Ako ďalej v ňom pokračovať? Prečo sa vy osobne zapájate do tohto dialógu?
Prof. Miloš Lichner, SJ, prorektor Trnavskej univerzity pre vonkajšie vzťahy, emeritný prezident Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu:
Aké sú doterajšie výsledky či prínosy židovsko-kresťanského dialógu?
Židovsko-kresťanský dialóg na Slovensku dostal vzpruhu v roku 2016, začatím úzkej spolupráce medzi našej Teologickej fakulty Trnavskej univerzity a vedením Židovského kultúrneho inštitútu. Absolvovali sme spoločnú cestu do Vatikánu, ktorá sa udiala 4-7. apríla 2017. Svätému Otcovi sme odovzdali knižnú novinku – prvú časť komentára ku Knihe žalmov, konkrétne k žalmom 51-74.
Následne slovenskú návštevu prijal vrchný rímsky rabín, ktorý tiež dostal spomenutý komentár. V tomto dvojitom geste odovzdania komentára pápežovi a rabínovi vidím určitú symboliku. V tomto komentári k žalmom sa nachádzajú nielen vybrané úryvky z výkladov ranocirkevných autorov, ale aj z významných rabínov.
V následnej spolupráci medzi TFTU a Židovským kultúrnym inštitútom začali semestrálne prednášky programu Otvárame dvere. Tento program existuje dodnes.
V roku 2018 slovenské komisie pre dialóg, na katolíckej aj na židovskej strane, Komisia pre náboženské vzťahy so židmi pri KBS a Komisia pre dialóg s katolíckou Cirkvou pri UZŽNO vydali knihu Od Seelisbergu po Jeruzalem a Rím, ktorá obsahuje základné dokumenty, príhovory a úvodné štúdie zo strany katolíckej cirkvi a židovských autorít.
S radosťou dodávam, že máme za sebou Letnú školu židovsko-kresťanského dialógu, tiež pilotný úspešný projekt cyklotúry Od synagógy ku kostolu.
Najnovšie môžem prezradiť, že Trnavská univerzita sa rozhodla udeliť doktorát čestný rabínovi Abrahámovi Skorkovi, ktorý je osobným priateľom pápeža Františka a aj takýmto spôsobom sa Trnavská univerzita a naša teologická fakulta chce profilovať ako univerzita otvorená dialógu.
Ako ďalej v tomto dialógu pokračovať?
Viesť rozhovor s ľuďmi dobrej vôle je pre mňa veľmi dôležité, pretože evanjelium sa ohlasuje nielen nejakými nápismi a vlajkami, ale aj naším životným prejavom, naším úsmevom, naším podaním ruky a úprimnou ľútosťou nad tým, čo v našom správaní ako katolíkov bolo v minulosti nesprávne. Evanjelium nás pozýva k tomu aby sme vždy boli prví, ktorí odpúšťajú a ktorí úprimne prosia o odpustenie. Aj takýmto spôsobom vytvárame určité posolstvo, aby sme postupne ukazovali a dávali jasne najavo, že kresťan v žiadnom prípade nesmie byť antisemita.
Prečo vy osobne sa zapájate do tohto dialógu?
Odpoveď je jednoduchá: sú to slová Sv. Písma a potom aj osobné svedectvo či už pápeža Františka alebo Jána Pavla II. a iných dôležitých ľudí a, samozrejme, čítanie zásadných dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu.
Lucia Hidvéghyová, teologická fakulta, odborníčka na Starý zákon a spoluautorka komentárov:
Aké sú doterajšie výsledky/prínosy židovsko-kresťanského dialógu?
Často sú neviditeľné a zároveň cenné, lebo dialóg odstraňuje predsudky a mení človeka vo vnútri, pomáha mu otvoriť sa a rásť. Veľké veci sa rodia dlho a po malých krokoch. Ak sa dnes členovia dlhodobo odcudzených komunít stretávajú, aby sa vzájomne spoznali, ak ich spája úcta a priateľstvo, založené na dôvere, je to nemerateľné dobro a obrovský prínos pre celú spoločnosť. Viditeľnejšie sú spoločne opravené kultúrne pamiatky, publikácie, konferencie a vzdelávacie programy, napríklad „Otvárame dvere“ na TFTU, „Židovské kultúrne dedičstvo v Bratislave“, „Letná škola židovsko-kresťanských štúdií v Košiciach“, alebo výstavy, koncerty a rôzne aktivity, ktoré podporujú to neviditeľné, ale nie menej dôležité.
Ako ďalej pokračovať?
Kľúčové je kvalitné vzdelávanie a spoločné podujatia. Osobné stretnutia členov oboch komunít sú nenahraditeľné, ale nie vždy sú možné a na dialóg sa treba aj pripravovať, zosúladiť s ním svoje postoje a vedomosti. Základnú literatúru máme, treba ju študovať a uviesť do praxe. Pre kresťanov je dialóg so Židmi „posvätnou povinnosťou“, nie „výberovým predmetom“.
Prečo sa vy osobne zapájate do tohto dialógu?
S dialógom mám dlhoročnú osobnú skúsenosť a viem, aký je obohacujúci a prospešný. Intenzívne som ho zažila najmä v rokoch 1999-2002 vďaka Sisters of Sion v Jeruzaleme. Cieľom dialógu nie je to, aby sme si mysleli to isté, ale aby sme sa vzájomne počúvali a spoznávali, porozumeli druhému a vedeli zrozumiteľne vysvetliť a zdôvodniť to svoje. Nemusíme so všetkým súhlasiť, niečo nás spája a niečo rozdeľuje, ale práve vďaka tomu si kladieme nové otázky a rastieme. Židovsko-kresťanský dialóg patrí k identite Cirkvi a s radosťou ho vnímam ako svoje životné poslanie.
Michaela Moravčíková, právnická fakulta, odborníčka na konfesné právo a náboženskú slobodu:
Myslím, že konkrétnym výsledkom dialógu, okrem veľkých stretnutí predstaviteľov oboch náboženstiev, najmä pri príležitosti návštevy pápeža Františka na Slovensku, je aj každodenný obohacujúci dialóg o veciach božích aj ľudských. Deje sa jednak v rámci moderovaných podujatí s vedeckým cieľom, má svoje vyjadrenie v kultúrnych a literárnych počinoch, ale sme jeho svedkami aj v každodennom živote. Treba spomenúť edičné počiny, komentáre k žalmom, k biblickým knihám, ale aj spoločné stretnutia, projekty.
Pokračovať je potrebné na vyššej úrovni, už sme prešli obdobie začiatkov,, je potrebné posunúť sa ďalej. Už teraz ide o špecifické otázky, ktoré je potrebné zodpovedať. Sme uprostred časov, ktoré nás vyzývajú k odvážnym riešeniam. Nikto nemôže zostať bokom, pretože žatva je veľká a robotníkov je málo. Nejde o nič menšie než o otázky mierového spolužitia národov a štátov, ekologické otázky, udržateľný rozvoj. Sme jedna živá reťaz, nesieme zodpovednosť za túto planétu. Verím, že spoločnými silami budeme jej dobrými správcami.
Ivan Ružička, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska:
Ustanovením Komisie pre náboženské vzťahy so židmi Konferencia biskupov Slovenska (KBS) a Ústredný zväz židovských náboženských obcí (UZŽNO) po formálnej stránke stanovili formu predchádzajúceho otvoreného dialógu.
Jeho ovocím je celý rad spoločne organizovaných projektov, konferencii a podujatí.
Osobne by som vyzdvihol tie, ktoré sú spoločnou reakciou na aktuálnu politicko-spoločenskú situáciu, ako napríklad Spoločné vyhlásenie predsedu KBS a predsedu UZŽNO k výročiu encykliky Pia XI. "Mit brennender Sorge", komunikácia so štátnymi orgánmi ohľadom kovidových opatrení, spoločná reakcia na vyhlásenie europoslankyne Sophie IN 'T VELD, líderky monitorovacej skupiny na Slovensku, ako i iné formy komunikácie, ktoré sú vyjadrením dobrých vzťahov a otvorených dverí z oboch strán.
Ako ďalej okračovať?
V spolupráci v kresťanských a židovských náboženských a sekulárnych, najmä vzdelávacích inštitúciách, vo vedeckých projektoch a kultúrnych podujatiach. Otvorenou zostáva i vzájomná spolupráca v sociálnej či mediálnej oblasti.
Prečo sa vy osobne zapájate do tohto dialógu?
V spoločnom dialógu vidím cestu, ktorou môžeme rozvíjať vzájomné porozumenie, odstránenie dezinformácií a budovanie pozitívneho prínosu cirkví a náboženských obcí pre spoločnosť.
Martin Dojčár, katedra pedagogických štúdií, pedagogická fakulta:
Hlavným cieľom dialógu je vždy porozumenie. Na kognitívnej rovine je zmyslom dialógu sprostredkovať porozumenie partnera v dialógu. Tým ale poslanie dialógu nekončí. Popri kognitívnej rovine má dialóg aj rovinu personálnu. Zmyslom dialógu na personálnej rovine je vzájomné zblíženie - blízkosť človeka človeku. V prípade nášho projektu židovsko-kresťanského tento dvojaký zmysel dialógu výstižne vyjadruje metafora otvárania dverí. Dvere k porozumeniu treba držať otvorené a ľudskú vzájomnosť treba udržiavať živou. V službách tohto cieľa sa angažujem v rôznych podobách interkultúrneho a medzináboženského dialógu.