Aj skúškové môže byť obdobím zaujímavého sebarozvoja
Skúškové obdobie beží v plnom prúde aj na Trnavskej univerzite. Ako si spomínate na „skúškové“, keď ste boli študentom? Ktoré skúšky boli najťažšie? Aké sú vaše tipy a odporúčania pre dnešných študentov, aby sa dobre pripravili na skúšanie? Pýtame sa našich pedagógov.
Desil som sa dejín slovenského jazyka a slavistiky
prof. PaedDr. René Bílik, CSc., rektor Trnavskej univerzity: Na študentské časy si spomínam dosť často. Najmä preto, že som ešte aj dnes medzi študentmi. Študoval som na Pedagogickej fakulte v Nitre v rokoch 1979-1984 a skúškové obdobia sa v základných parametroch nelíšili od tých dnešných. To "zimné" sprevádzala na jednej strane radosť z blížiacich sa Vianoc a na druhej strane napätie zo skúškových povinností, ktoré nedovoľovali sviatočnosť prežívať naplno. Preto som zimné skúškové obdobie nemal príliš rád. To letné, naopak, som sa usiloval urýchliť predtermínmi, ktoré sme mali k dispozícii, pretože úspech v nich otváral možnosť dlhších letných prázdnin. Aj keď sme sa ja a moji kolegovia, s ktorými som býval na internáte, usilovali učiť priebežne, tak to napokon vždy skončilo najmä "nárazovou" prípravou pred každou zo skúšok. To bol, pravdaže, problém, no nebudem sa "vykrúcať": bol som v tomto úplne štandardný študent. V niektorých predmetoch mi to išlo lepšie, v iných zasa horšie. Dobré však boli oslavy po skúške.
Študoval som slovenský jazyk a literatúru a ešte aj dnes pociťujem úzkosť, ktorá ma sprevádzala najmä na skúšky z lingvistickej zložky predmetu. Nemal som rád slovenskú syntax a desil som sa skúšky z dejín slovenského jazyka a slavistiky. Významná slovenská vedkyňa v tejto oblasti prof. Habovštiaková bola nekompromisná. Napokon to všetko dobre dopadlo. Naopak, mal som rád predmety, ktoré sa neskôr stali aj obsahom mojej profesie literárneho vedca. Tam "stačilo" najmä čítať umeleckú literatúru, spoznať jej dejiny a "anatómiu" v podobe teórie literatúry. Preto rád študentom zdôrazňujem, že štúdium literatúry je výnimočné. Môžeme počas neho robiť to, čo ostatní môžu až vo voľnom čase, "po práci": môžeme si čítať. Skúšky z tohto čítania boli preto najmä príjemnou študentskou "povinnosťou".
Základom úspechu je pravidelná účasť na všetkých prednáškach a cvičeniach
doc. RNDr. Soňa Kucharíková, PhD., víťazka L'Oréal- UNESCO pre ženy vo vede v kategórii vedy o živej prírode, katedra laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve: Skúškové obdobie bolo vždy veľmi stresujúce, pretože väčšina mojich skúšok bola zložená z písomnej a následne ústnej skúšky. Ak sme nespravili písomnú časť, tak sme nemohli absolvovať ústnu skúšku a museli sme ísť na opravný termín. Tiež počas semestra sme mali veľmi veľa cvičení a na každom cvičení sme mali test, ktorý overil, či sme dostatočne pripravení na dané cvičenie. Ak sme daný test nezvládli, museli sme si dané cvičenie nahradiť. Na každú skúšku som sa učila minimálne 6 dní, takže to bolo veľmi náročné. Samozrejme, predmetov, z ktorých sme mali skúšky, bolo menej (max.5), ale o to boli náročnejšie a tiež obsahovali enormné množstvo informácií a faktov.
Najťažšie skúšky boli v prvom a druhom ročníku bakalárskeho stupňa štúdia, pretože študenti odboru biológia (na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského) museli absolvovať aj skúšky z predmetov zoológia, botanika, fyziológia živočíchov. Priznám sa, tieto predmety ma veľmi nebavili. Na druhej strane veľmi rada spomínam na skúšky z predmetov mikrobiológia, virológia, genetika a molekulárna biológia. Tie som mala veľmi rada a ľahšie sa mi i učili. Neskôr na magisterskom stupni štúdia v odbore mikrobiológia sme už mali vyprofilované zameranie.
Základom úspechu je pravidelná účasť na všetkých prednáškach a cvičeniach. Ako pedagóg sa na každej prednáške snažím študentom podať podstatu daného problému čo najľahšie. Možno sa študentom niekedy zdá, že niektorá téma je veľmi ťažká, ale po prednáške odchádzajú s pocitom, že sa to dokážu naučiť, i keď niekedy sú súčasťou tzv. „krkolomné“ pojmy. Moje prednášky sú vedené formou diskusie so študentami, a preto mám pocit, že sa študentom darí danú problematiku pochopiť lepšie.
Počas prednášok sa pýtam stále nejaké otázky, aby študenti nestrácali koncentráciu. Tiež na každej prednáške študentov upozorním, na čo sa majú zamerať a čo je dôležité pre prax do budúcnosti. Nemám veľmi rada, ak si študenti informácie z prednášok veľmi „memorujú“, pretože potom je tendencia, že informácie rýchlo zabudnú. Ďalšou esenciálnou súčasťou kvalitnej prípravy na skúšku je absolvovanie praktických cvičení a príprava protokolov z daného cvičenia.
Počas príprav na skúšku sa vedú siahodlhé diskusie so spolužiakmi
JUDr. Ingrid Lanczová, PhD., prodekanka právnickej fakulty pre vzdelávanie: Na skúškové obdobie mám výborné spomienky. Bola som doma, v pokoji a pohodlí, s predvídateľným režimom. Ráno som vstala, cvičila, dopriala si zdravé raňajky, občas prechádzku. Učila som sa do poobedia, potom som si dala pauzu na obed, jeden diel seriálu a potom som sa učila do večera:) Učivo som si priebežne opakovala a učila som sa tak, aby som vnímala význam toho, čo sa učím.
Pýtala som sa samej seba, prečo je dôležité vedieť odpoveď na skúškovú otázku, ako súvisí s ostatnými otázkami, kde sa s tým v živote stretnem, k čomu mi to pomôže. Myslím, že s disciplínou a dobrým časovým manažmentom je to obdobie zaujímavého sebarozvoja, kedy máte čas uvažovať, zisťovať, pracovať na svojej budúcnosti, ktorá ponúka veľa zaujímavých možností.
Počas prípravy na skúšku ma ešte veľmi bavili správy, ktoré sme si vymieňali so spolužiakmi, boli to siahodlhé odborné diskusie, sprevádzané smiechom, plačom aj pocitom dôležitosti a súdržnosti (cez deň odborné, to ostatné až večer, ináč to môže odvádzať pozornosť:)
V deň skúšky som sa tešila na stretnutie so spolužiakmi, ale aj s vyučujúcimi. Odpovede som brala ako možnosť diskusie s odborníkmi o zaujímavých témach. Samozrejme, nič nie je ideálne a tiež som mala jeden predmet, ktorý som fakt nemala rada a učebnice som sa zbavila hneď po skúške:)) Našťastie bol v prvom ročníku:) Ale aj to je dôležité, pomáha to uvedomiť si, čo vás baví a čo nie. Po skúške som si vždy dopriala deň voľna, na ktorý som sa tiež tešila a snažila som sa mať ukončené skúšky čím skôr, aby som si mohla dopriať prázdniny s čistou hlavou a nabrať tak energiu do ďalšieho semestra. To je luxus, ktorý už v pracovnom tempe veľmi nezažijete, vychutnajte si preto toto obdobie, aj keď je náročné. Držím všetkým palce:)
Skúšajúceho poteší, ak vie študent niečo navyše
prof. PhDr. Vladimír Varsik, CSc., katedra klasickej archeológie: Štúdium som absolvoval ešte v časoch bývalého režimu pred rokom 1989 v Bratislave. Pamätníci dobre vedia, že okrem odborných predmetov boli vtedy študenti zbytočne zaťažovaní politicky a ideologicky zameranými predmetmi bez akéhokoľvek vzťahu k danej odbornosti. Napríklad o dejinách medzinárodného robotníckeho hnutia. Tomu potom zodpovedal aj vlažný až negatívny vzťah k takýmto predmetom a skúškam z nich. Pamätám sa, že jednu takúto „formalitu“ sme absolvovali v neďalekej kaviarni.
Výsostne odborné skúšky však boli náročné, ba domnievam sa, že niektoré náročnejšie než dnes. Neskúšalo sa totiž po každom semestri, ale niektoré predmety po dvoch, troch či až po štyroch semestroch. Množstvo vyžadovaných vedomostí tak veľmi narástlo. Nároky na kvalitu zo strany pedagógov boli vysoké. Najmä o skúške z jedného takéhoto viacsemestrálneho predmetu sa tradovalo, že je to „malá štátnica“. Kto ju zvládol, stal sa akoby jednou nohou absolventom. Nemôžem spomenúť meno, ani predmet, pretože na katedre v Trnave sme sa zhodou – pre mňa šťastných – okolností stali s pani profesorkou kolegami.
Základom prípravy sú samozrejme poznámky z prednášok, skriptá a učebné texty. Z vlastnej skúsenosti však viem, že pedagóga veľmi poteší, ak sa študentovi pri skúške podarí naformulovať aj niečo viac, čo si k danej téme naštudoval z vlastnej iniciatívy v odbornej literatúre. Našťastie sa to stále stáva, hoci nie veľmi často.
Každá aktivita navyše počas semestra študenta katapultuje na vyššiu úroveň
doc. PhDr. Gabriela Magalová, PhD., katedra slovenského jazyka a literatúry:
Ako si spomínate na „skúškové“, keď ste boli študentkou?
Bolo to vždy veľmi hektické, v tom sa, myslím, nelíši skúškové obdobie ani teraz. Isté však je, že málokedy nám pedagógovia robili nejaké ústupky. Skúšky boli zväčša ústne, a tak preverili aj našu schopnosť formulovať svoje myšlienky, nielen škrtať A-B-C odpovede, prípadne dopísať slovo a podobne. Ústna skúška je síce z hľadiska štatistiky ťažko merateľná, no zároveň odhalí študenta ako komplexnú osobnosť. Aj keď sa povedzme v odpovedi pomýli, neznamená to, že odpoveď nevie. A učiteľ to zistí, keď mu dá čas uvažovať nad problematikou. Aj v tejto úvahe je pre vyučujúceho veľa signálov, ako študent myslí, čo pochopil a ako vie vedomosti syntetizovať. Takúto spätnú väzbu z testu učiteľ nikdy nedostane.
Ktoré skúšky boli najťažšie?
Určite to boli skúšky jazykového charakteru, či už išlo o morfológiu, syntax či základy jazykovedy. Bolo treba vstrebať veľa nových termínov, rozumieť filozofii jazyka a popasovať sa s množstvom dvojtvarov, výnimiek a nejednoznačností, ktoré jazyk ako prirodzený útvar má. Takže ak ste sa aj naučili teóriu, ešte to nič neznamenalo. Mala som pocit, že nikdy nie som dosť pripravená, že sa to jednoducho do jednej hlavy všetko zmestiť nemôže. Naopak, literárne disciplíny boli pre mňa potešením, nehovorím však, že ma tam nebolo na čom „nachytať“, napokon, učili nás osobnosti, takže vždy sme cítili veľký rešpekt.
Aké sú vaše tipy a odporúčania pre dnešných študentov, aby sa dobre pripravili na skúšanie?
Ako študentka a zároveň žena, ktorá si popri štúdiu plnila aj materské povinnosti, som vyznávala filozofiu maximálneho nasadenia na seminároch. Pracovala som teda intenzívne cez semester. Zapájala som sa do diskusií, riešila som ŠVOČ-ky, prispievala článkami i básňami do súťaží, takže na skúškach to bolo potom o niečo ľahšie - ak to porovnávam so spolužiakmi, ktorí cez semester hybernovali a študijne ožívali len a len na skúškach. Aj sama dávam takúto možnosť svojím študentom: aktivitami počas semestra si môžu prilepšiť aj moje záverečné hodnotenie. To je môj tip: každá aktivita navyše počas semestra študenta katapultuje na vyššiu úroveň, vyučujúci ho eviduje ako študenta so záujmom a vlastným názorom. Takíto študenti zvyčajne pri záverečnom skúšaní vedia diskutovať a nemusia pri malom zlyhaní skúšajúceho presviedčať: „... ale veď ja som sa to doma naozaj učil/učila...“
