Veni Sancte 2022: Hlúpi utŕžia hanbu, ale múdri dosiahnu slávu

Otvorenie akademického roka na Trnavskej univerzite - už tridsiateho prvého v poradí - sa nezaobišlo bez slávnostnej bohoslužby Veni Sancte, ktorej predsedal trnavský arcibiskup Ján Orosch. V kázni sa akademickej obce prihovoril provinciálny predstavený Spoločnosti Ježišovej na Slovensku Jozef Šofranko.

Minulosť TRUNI až k prvým jezuitom

Je to pre mňa veľká česť, že sa vám môžem prihovoriť na začiatku tohto akademického roku. V roku, v ktorom si Trnavská univerzita pripomína 30 rokov svojej existencie.

Keď sa pozrieme do minulosti, tak naša univerzita ide omnoho ďalej, jej pôvod ide až k prvej Spoločnosti Ježišovej – do roku 1635. Počas týchto storočí, a hlavne počas ostatných 30 rokov, táto univerzita prešla viacerými zmenami, vystriedali sa rektori, dekani, profesori, pracovníci a študenti. Tak ako prvá Trnavská univerzita, tak aj naša univerzita má veľký dopad nielen na mesto Trnava, ale aj na celé Slovensko. Stačí sa pozrieť na vaše výsledky, publikácie, projekty. Aj ja svoj dnešný príhovor opieram o poznatky a výstupy svojich spolubratov, ktorí sa podieľali na príprave výnimočného diela, komentárov ku knihám sv. Písma, ktoré postupne vydáva Teologická fakulta tejto univerzity!

Predovšetkým sa však treba pozrieť na vašich študentov. Sú to roky, počas ktorých sa formovala nová slovenská generácia právnikov, pedagógov, teológov, filozofov, zdravotníkov, atď.

O čom má byť Trnavská univerzita?

Tak prichádzame k otázke, ktorú si kládli jezuiti už v 17. stor., keď zakladali Trnavskú univerzitu, ako aj zakladatelia novej Trnavskej univerzity pred 30 rokmi. O čom by mala byť táto univerzita?! Tu sa nejedná len o jej politický a akademický profil, ale o niečo viac! Mohli by sme to nazvať smerovanie, duch univerzity, etický profil.

Táto otázka nie je jednoduchá, a ako sami viete, prináša na povrch množstvo rôznych názorov a postojov, ktoré sú často aj protichodné.

Dnešné prvé čítanie nám v tejto otázke môže byť smerodajné. Kniha prísloví je akýmsi manuálom pre výchovu. Je to súhrn prísloví a múdrosloví, ktoré boli určené kráľovi a Izraelitom, aby im pomohli dať tú správnu orientáciu, zaujať správny postoj v ťažkých momentoch a, slovami dnešnej doby, pomôcť človeku vybudovať si ten správny morálny a etický profil.

Dať človeku to, na čo má právo

Poďme teda ku Knihe prísloví (Prís 3, 27-33)

Syn môj, neodopieraj dobrodenie tomu, kto ho potrebuje, keď je v tvojej moci urobiť dobre.

V doslovnom preklade, neodopri dobro tomu, kto je jeho pánom, t.j. kto má naňho právoplatne nárok.

Tí, ktorí sme študovali alebo pracovali v Taliansku vieme, že každý cudzinec pochádzajúci z krajiny mimo Európskej únie, potrebuje povolenie k pobytu – tzv. Permesso di soggiorno! Ide o dokument, ktorý vyžaduje veľa byrokratických postupov. Jeden môj spolubrat, pochádzajúci z Afriky, musel tiež podstúpiť túto tortúru s vybavovaním dokumentu. Trikrát navštívil daný úrad a zakaždým tam strávil čakaním pol alebo aj trištvrte dňa. Samozrejme, že vždy mu chýbal nejaký dokument, pretože úradníčka mu nedostatočnými informáciami, aj svojím správaním dávala najavo, že ako cudzinec v krajine nie je vítaný. Nakoniec sa mu podarilo odovzdať všetky dokumenty potrebné na to, aby mal právo získať preukaz – dovolenie k pobytu. V ďalších dňoch dostal elektronickou poštou informáciu, že splnil všetky podmienky pre získanie povolenia na pobyt a  jeho preukaz je pripravený na úrade na jeho prevzatie. Keď na štvrtýkrát, po pol dni čakania, prišiel na rad k okienku, sedela za ním tá istá „panička“, ako pri predchádzajúcich návštevách úradu. Povedal jej, že mu bolo oznámené, že jeho doklad je pripravený na vyzdvihnutie. Tá pani sa ani neunúvala vec skontrolovať a pohŕdavým spôsobom mu oznámila, že ten doklad tam nie je. On s prekvapením, len náhodou pozrel na jej stôl, na ktorom bol položený doklad s jeho menom a fotografiou. Keď ju na to upozornil, ona sa už neovládla a začala na neho zvýšeným hlasom hovoriť, že čo si to dovoľuje! Nech sa vráti do svojej krajiny, pretože v Taliansku nemá čo robiť! A žiaden doklad nemá a nedostane! Našťastie to začula jedna mladá Rimanka, ktorá sa ho zastala a diplomatickými vyhrážkami oboznámila „paničku“, že ju ohlási nielen jej nadriadeným, ale aj novinárom. Tá zo strachu okamžite spolubratovi preukaz vydala.

Nuž a tu je prvá múdrosť, ktorú nás učí Kniha prísloví. Dať človeku to, na čo má právo. Zamyslime sa, koľkokrát sme schopní využiť svoju moc, postavenie, morálnu autoritu, aby sme odstavili toho druhého. Predo mnou je človek, človek taký ako ja. A má právo žiť, má právo na spokojný život, ... jednoducho, má právo!

Dopad na celý život

Druhý verš z prísloví hovorí, ako sa správať k priateľovi, z hebrejčiny doslova k blížnemu, ktorý môže byť môj priateľ alebo aj známy.

Nehovor svojmu priateľovi: „Choď preč a príď inokedy, zajtra ti dám,“ keď môžeš dať ihneď.

Pred istým časom sa mi prostredníctvom facebookových správ ozval môj dávny priateľ a sused z čias základnej a strednej školy. Vedel, že som jezuita, a v krátkosti mi naznačil, že má nejaké problémy, a rád by sa so mnou poradil. Doslova ma prosil o stretnutie, keď prídem do rodného mesta a nechal mi aj svoj telefónny kontakt. Jeho správa ma našla unaveného, nie v mojej koži. Jedným slovom, nemal som náladu ani chuť na nič. Odpísal som mu zdvorilostným spôsobom s tým, že keď niekedy prídem do rodiska, tak sa mu ozvem. Samozrejme, že som to neurobil! O niekoľko mesiacov neskôr som sa dozvedel, že sedí vo väzení a jeho viera sa vytratila.

Stačí sa pozrieť okolo nás a ľahko dovidíme, že človek, ktorý stojí vedľa nás, potrebuje pomoc. A keď sa ten človek určitým spôsobom pokorí – ako môj priateľ, ktorý ma požiadal o pomoc – je to veľké gesto, je to jedinečný moment, ktorý ja buď využijem, alebo prepasiem. Ten moment sa možno už nikdy nevráti. Gréčtina to zdôrazňuje tým, že pridáva vetu: lebo nevieš, čo ti môže priniesť zajtrajšok. Ty naozaj nevieš, čo bude zajtra. Ak však človeka, ktorý ťa prosí o pomoc, sklameš, môže to mať dopad na celý jeho život.

Zbytočné hádky naštrbujú dôveru

Nekuj zlo proti svojmu priateľovi, kým sedí u teba bez obáv, čítame ďalej v prísloviach.

Výraz sedí u teba bez obáv by sa mohol preložiť aj ktorý Ti dôveruje. Preklad z gréčtiny by znel: ak býva vedľa teba a dôveruje ti. Táto veta pridáva ďalší rozmer toho, ako sa správať k ľuďom, ktorí sú moji priatelia a známi, ktorí sú moji blízki, – blížni. Človek dokáže, ako Taliani hovoria, fare bella figura, teda nahodiť masku priateľa, dobrodinca. Ale čo je v srdci?! Ak si v srdci človek uchováva hnev, tak to môže človeka hlboko zraniť.

Nepri sa pre nič za nič s človekom, ak ti nič zlé nespravil, pokračujú príslovia.

Doslovný preklad hebrejského textu nehovorí ak ti nič zlé nespravil, ale aby sa ti on neodplatil zlým.

Teda, posledný aspekt, ktorý pridáva dnes Kniha prísloví, je ako sa nesprávať. Pustiť sa do hádok a diskusií nie je len o tom, či mám pravdu alebo nie. Ja síce môžem vyhrať spor, ale stratím človeka. Vyhrám bitku, ale prehrám vojnu. Každá zbytočná hádka a spor vedie k naštrbeniu dôvery a koniec koncov k poníženiu človeka. A to je bumerang, ktorý sa mi vráti.

Kniha prísloví je, ako môžeme vidieť, veľmi realistická kniha. Okolo mňa nie sú len dobrí ľudia, ale aj ľudia, ktorých by sme mohli nazvať zlí. Nasledujúci verš hovorí, ako sa k takým ľuďom zachovať:

Nezáviď násilníkovi a nezvoľ si ani jednu z jeho ciest.

Násilie, podvod, karierizmus,... prináša ľuďom moc, slávu a peniaze. A nie je to len otázka týkajúca sa vysoko postavených politikov, ale aj nás. Stačí otvoriť oči, a zaobalené násilie, arogantnosť oblečená do politicky korektného jazyka, to človek nájde všade okolo seba. A tu Kniha prísloví hovorí jasne, nenechaj sa zviesť úspechom človeka, ktorého prostriedkom k úspechu je násilie. Neosvoj si jeho cesty, t.j. spôsob jeho myslenia a jednania.

Múdri zdedia slávu

Kam to všetko vedie? Na to nám dáva odpoveď Kniha prísloví, keď nám ukáže pohľad zhora, pohľad na svet cez Božie oči:

lebo zvrheľ sa prieči Pánovi; on sa priatelí len so spravodlivými.

Pánova kliatba spočíva na dome bezbožného, ale príbytky spravodlivých požehnáva.

Pán sa vysmeje posmievačom, pokorným však dá milosť.

Toto sú hodnoty, ktoré majú trvácnosť: pokora, spravodlivosť, priateľstvo s Bohom.

Toto je podľa Knihy prísloví pravá múdrosť:

Múdri, čítame v poslednom verši, dosiahnu – doslova zdedia – slávu, a hlupáci – v doslovnom preklade arogantní blbci – hanbu utŕžia.

Toto je profil, smerovanie, duch, spôsob myslenia a správania sa múdreho človeka, ale môžeme povedať, že toto sa dá aplikovať aj na ducha a smerovanie univerzity.

Je to na každom z nás, akú cestu si vyberieme. Ako hovorí básnik: Podaj mi ruku, človek, chcem cítiť tvoje teplo a teraz mi povedz, chceš budovať raj, či peklo.

medzititulky redakcia

foto: TRUNI/Barbora Likavská