Peter Blaho: Právo je umenie dobra a spravodlivosti

Pri tridsiatom výročí obnovenia Trnavskej univerzity (1992-2022) spomíname na zakladateľské osobnosti našej alma mater. Nechýba medzi nimi Dr. h. c. prof. JUDr. Peter Blaho, CSc., odborník na rímske právo, zakladateľ právnickej fakulty a rektor TRUNI v novom miléniu (2000-2007). V roku 2001 mu pápež Ján Pavol II. udelil titul rytier commendator rádu sv. Gregora Veľkého. V roku 2004 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Zhovárame sa s jeho manželkou JUDr. Evou Blahovou.

Sen Petra Blahu: Dať študentom, čo im patrí

Akú rolu zohral váš manžel prof. Peter Blaho pri vzniku Právnickej fakulty Trnavskej univerzity?

Jeho alma mater a jeho pracovisko bolo najprv v Bratislave na Univerzite Komenského, ale to boli veľmi ťažké roky až do Nežnej revolúcie. Za socializmu bolo veľmi potláčané jeho úsilie. On bol veľmi aktívny, chcel pracovať a dávať študentom to najlepšie. Po Nežnej revolúcii bol ihneď poverený funkciu prodekana právnickej fakulty a ešte v tom istom roku zvolený za dekana. A touto funkciou bol zaneprázdnený až dve funkčné obdobia do roku 1997.

Vtedy začali také tendencie vo vysokoškolskom školstve, že sa začali najmä v práve preferovať podnikateľské aktivity. Uprednostňovali sa určité predmety ako obchodné právo, boli za tým peniaze.

Ale manžel, ten mal sen, aby dával študentom to, čo im patrí. Budúcim právnikom. Aby jednoducho títo mladí ľudia boli kultivovaní znalosťou aj v takých predmetoch, akými sú teória práva, etika, logika, rétorika. A v neposlednej miere aj základ myslenia právnikov, čo je rímske právo, čo bola oblasť jeho profesionálneho a vedeckého záujmu.

Kedy prišla do jeho života Trnavská univerzita?

V závere 90-ych rokov ho oslovil profesor Anton Hajduk ako prvý rektor novozaloženej Trnavskej univerzity s tým, že univerzita by si zaslúžila mať aj právnickú fakultu. Tejto myšlienky sa môj muž ujal, lebo tam videl svoje pôsobenie a naozaj stal sa gestorom tejto myšlienky. Podarilo sa mu presvedčiť svojich kolegov, štyroch excelentných profesorov z Univerzity Komenského, ktorí mali rovnaké zmýšľanie ako on a spoločne odišli do Trnavy.

Na akých základoch a hodnotách postavil prof. Blaho spolu s kolegami novú právnickú fakultu?

Neboli síce pri zakladaní slávnej Universitas Tyrnaviensis, ale chceli pokračovať v jej duchu. V jej kresťanských tradíciách. Chceli dať študentom to najlepšie, nebola to len otázka vedomostí, ale aj charakteru, mravnosti, nekorupčného a dôveryhodného prostredia.

Najprv neboli priestory, potom sa začali rekonštruovať

Aké boli trnavské začiatky?

Bol to boj. Všetci štyria profesori odišli na zelenú lúku, kde neboli žiadne materiálne predpoklady. Nemali ani budovu, ale dali sa do ťažkej práce a študenti to ocenili ako prví. Môj manžel ako absolútne nezištný človek myslel len na dobro univerzity. Na jej rozkvet.

Zo začiatku sa prednášalo ťažko, v rôznych prenajatých priestoroch, napríklad v kinosále, kde nebolo ani vetranie. Ale nechýbal entuziazmus z každej strany. Vďaka dobrým kontaktom s mestom a diplomatickým schopnostiam dokázal pre fakultu získať budovu na Kollárovej ulici. Samozrejme, potrebovala rekonštrukciu, ktorej sa tiež ujal spolu s profesorom Jozefom Prusákom. Diskutoval s architektmi, to bolo stále na programe dňa, lebo bol veľký estét a snažil sa, aby všetko bolo na úrovni a aby sa zachoval secesný štýl budovy.

V roku 1999 sa stal prvým dekanom právnickej fakulty v Trnave, ale netrvalo dlho a už mu pribudli rektorské povinnosti. 

Akademický senát uznal jeho zásluhy a voľba na rektora vyznela jednoznačne v jeho prospech. V rokoch 2000-2007 bol dve funkčné obdobia rektorom Trnavskej univerzity.

Čo sa mu počas rektorovania podarilo?

Rektorát sídli na Hornopotočnej 23 a vtedy tam neboli vhodné priestory, navyše sa tam ešte konali prednášky fakulty zdravotníctva, takže podmienky boli veľmi stiesnené. Takže začal sa sústrediť v prvom rade na materiálne zabezpečenie rektorátu a rekonštrukciu tejto budovy. Vynovil kuchyňu a študentskú jedáleň. Potom sa mu podarilo odovzdať pedagogickej fakulte zrekonštruovanú budovu a naštartovať výstavbu študentského domova na Rybníkovej ulici. To tiež bola stavba desaťročí, tuším 13 rokov to trvalo. Pamätám si, že zazmluvnené finančné prostriedky vôbec neprichádzali, musel chodiť na ministerstvo, stále to kontrolovať, nechal tam veľa nervov i zdravia.

Počas návštevy Jána Pavla II. v Trnave mu prof. Peter Blaho odovzdal prvý slovenský preklad knihy o jeho živote. 

Ius est ars boni et aequi

Aký mal vzťah k študentom?

Miloval svojich študentov. Jednu jeho vetu by som odcitovala: „Trnavskú univerzitu som si zamiloval, bez mojich študentov, ktorí mi vlievajú do duše pozitívnu energiu, by som nevedel žiť.“ A jeho krédom bolo, že „právo je umenie dobra a spravodlivosti.“  A to sme mu dali aj vytesať na pomník, samozrejme, v latinčine: Ius est ars boni et aequi.

Študenti dvoch generácií, už dávno odchovaní, spomínajú na neho v tom najlepšom. Jeho prednášky boli vždy tak natrieskané, že nemusel robiť ani prezenciu, študenti sedeli aj na zemi, to sa veľmi tešil. Prednášal nielen ako profesor s celou vážnosťou, ale on do toho dokázal vtesnať aj vtipné bonmoty zo súdnych siení, aby ich zaujal.

Ako stíhal rodinu popri náročných funkciách?

Bolo to veľmi náročné. Vždy, aj keď vyčerpaný prišiel z práce, tak nikdy neprišiel zamračený, vždy prišiel s úsmevom. Lenže to prichádzal o šiestej-pol siedmej večer z práce a ešte v noci písal svoje vedecké práce. Veľmi sa vyčerpával. Mali sme dve deti, ale jeho tretie dieťa bola univerzita.

Jeho doménou bolo rímske právo.

Zanechal po sebe viac ako 250 položiek všetkých žánrov, z toho dve významné učebnice rímskeho práva, z ktorých sa na všetkých právnických fakultách na Slovensku dodnes vyučuje. Do dejín romanistiky sa zapísal prvým prekladom justiniánskych inštitúcií a digest.

V roku 2003 v Ríme odovzdal čestný doktorát Chiare Lubichovej.

Vedecký rozvoj Trnavskej univerzity

V čom vidíte jeho prínos pre Trnavskú univerzitu z dnešného pohľadu?

Venoval sa vedeckému rozvoju univerzity. Otváral univerzitu svetu. Podpisoval s domácimi i zahraničnými univerzitami zmluvy o spolupráci, a tým sa študentom  otvorili možnosti ísť študovať von. Ďalej mohli pedagógovia ísť na prednáškové pobyty a naspäť mohli prichádzať zase zahraniční profesori, čo bolo tiež veľké pozitívum. Rozšíril prácu univerzitnej knižnice, potom aj knižnice na právnickej fakulte. Počas jeho rektorovania Trnavskú univerzitu vyhodnotila ratingová agentúra ARRA v spoločenských vedách na prvom mieste a v humanitných vedách na druhom mieste na Slovensku, čo sa aj zopakovalo v ďalších rokoch.

Bol zakladajúcim členom Nadácie Štefana Lubyho, členom vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied, z vlastnej iniciatívy založil TYPI, vydavateľstvo Trnavskej univerzity a Slovenskej akadémie vied, tiež Ústav dejín Trnavskej univerzity a Slovenský historický ústav v Ríme v roku 2004.

Aký máte vzťah k TRUNI dnes vy sama?

Určite ten vzťah pretrváva aj doteraz. Mám kontakty s vedením právnickej fakulty, osobne sa veľmi dobre poznám s bývalým pánom rektorom Marekom Šmidom. Trnavskej univerzite želám len to najlepšie, pretože je pokračovateľkou myšlienky slávnej Universitas Tyrnaviensis. Bolo by dobré, aby naďalej rozvíjala humanitné a kresťanské ciele a aby študentom dávala nielen vedomosti, ale aj aby ich vychovávala po mravnej a charakterovej stránke. Čo sa týka práva, tak aby si študenti  uvedomovali, že byť právnikom nie je zárobková činnosť, ale je to služba verejnosti. A toto im zdôrazňoval môj manžel. To znamená nepodliehať korupčným tendenciám a snažiť sa rozhodovať spravodlivo a morálne. To je aj v dnešnej dobe, myslím, veľmi aktuálne.

Pozrite si náš nový film Malý Cambridge: o 30 rokoch obnovenej Trnavskej univerzity