Učíme slovenský jazyk ukrajinských susedov

Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave sa aktívne zapojila do pomoci ukrajinským občanom, utekajúcim pred vojnou. Študenti a pracovníci katedry slovenského jazyka a literatúry, ako aj ukrajinskí študenti z filozofickej fakulty ako volontéri zabezpečujú pre Ukrajincov prezenčnú a online výučbu slovenského jazyka.

Študentky Anna Krasnovská, Katarína Kuchťáková, Soňa Valkovičová, Dominika Bašistová, Oksana Mykhailivska, Andrii Vovk, Roksana Tarasenko a Oleksandra Serebrii pracujú väčšinou v zmiešaných slovensko-ukrajinských dvojiciach v trnavskom hoteli Spectrum, kde vzdelávajú momentálne vyše 100 zväčša v priestoroch tohto hotela ubytovaných ukrajinských ľudí. Na vzdelávacie kurzy sem však chodia aj inde v Trnave ubytovaní Ukrajinci.

V priestoroch hotela Lighthouse Club zasa učia ukrajinské rodiny slovenčinu J. Hladký, vedúci katedry slovenského jazyka a literatúry, a A. Závodný.

Treba povedať, že o pomoc s výučbou slovenčiny prejavili záujem aj ďalší študenti katedry slovenského jazyka, no nateraz si ich katedra nechala v zástupnej zálohe. Okrem vyučovania slovenčiny však ďalší naši študenti pracovali aj ako tlmočníci z ukrajinského a do ukrajinského jazyka, napríklad na hlavnej železničnej stanici v Bratislave či v centrách, kde sa triedila humanitárna pomoc.

Prinášame tiež osobnú skúsenosť študentky pedagogickej fakulty Vanessy Smody, ktorá pracuje ako dobrovoľníčka pomáhajúca ukrajinským vojnovým utečencom: 

"Moja činnosť závisí od toho, kde som a na akej pozícii. Na infopointe na Hlavnej stanici v Bratislave som zvyčajne dolu, kde im pomáhame s nákupom lístkov, vysvetľujeme, ako sa dostanú, kam potrebujú v rámci mesta alebo im pomôžeme nájsť spoj do iného štátu/mesta, poskytujeme im občerstvenie alebo sú hore čakárne, kde si môžu oddýchnuť a počkať.

V asistenčnom centre je tých pozícii viacero. Občas som na predregistrácii, kde  zaevidujeme ich príchod do centra a dôvod prečo prišli. Potom je ďalšia možnosť, že som na pozícii usmerňovanie klientov, kde je mojou úlohou zistiť, čo konkrétne potrebujú a pomôcť im s vyplnením tlačív na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny alebo ich usmerniť, kam majú ísť.

Ďalšia pozícia, na ktorej som už bola, je registrácia na cudzineckú políciu. Potom sa v centre ešte nachádza aj sklad s humanitárnou pomocou, je tam oddychová zóna, kde majú možnosť si oddýchnuť a pospať, poprípade jednu noc prenocovať. Nachádza sa tu aj detský kútik a kino. Môžu tu nájsť aj ľudí z organizácie Tenenet, ktorí im pomáhajú hľadať ubytovanie a poskytujú aj psychologickú pomoc. 

A prečo to robím? Na to sa ťažko hľadá odpoveď. Keď vypukla vojna som hneď hľadala spôsob ako pomôcť. Najprv som sa len zapojila do hmotných zbierok pomoci a keď som videla, že hľadajú dobrovoľníkov, tak som sa hneď prihlásila. Neuvažovala som nad tým. Prišlo mi to prirodzené."