Hľadáme nové cesty, prostredníctvom ktorých môžeme svoju prácu prepojiť s inými odbormi

Mgr. Katarína Trnovská, ArtD. je absolventkou Trnavskej univerzity v Trnave, konkrétne programu dejiny a teória umenia. Momentálne pôsobí ako riaditeľka Galérie mesta Bratislavy, ktorá spravuje druhú najväčšiu verejnú zbierku výtvarného umenia na Slovensku.

Trnavská univerzita: Slobodné prostredie a podpora členov katedry

Prečo ste si vybrali Trnavskú univerzitu a dejiny a teóriu umenia?

Rozhodujúci bol pre mňa študijný program katedry dejín umenia a kultúry. Už v čase hlásenia sa na prijímacie pohovory som inklinovala k súčasnému umeniu a plánovala som sa mu venovať aj po absolvovaní štúdií. TRUNI ponúkala zaujímavé portfólio predmetov a kvalitnú zostavu prednášajúcich.

Čo vás na škole najviac bavilo?

Slobodné prostredie a podpora zo strany vybraných členov katedry, vďaka ktorým sme si mohli „ohmatávať kunsthistorický terén“ už počas štúdií na škole. Realizovali sme sa ako kurátori výstav, publikovali sme, zapájali sa do výskumov. Spätne túto možnosť považujem za cenný základ, na ktorom sme v praxi ďalej stavali. Nezabudnuteľné boli exkurzie po Slovensku organizované Ivanom Gojdičom, vtedajším vedúcim katedry.

Realizovali sme sa ako kurátori výstav, publikovali sme, zapájali sa do výskumov. Spätne túto možnosť považujem za cenný základ, na ktorom sme v praxi ďalej stavali.

Boli aj predmety, pri ktorých ste sa vytrápili?

Doslova, latinský jazyk a mytológia.

Spomínate si na niektoré osobnosti, ktoré vás učili?

Formujúce boli pre mňa prednášky a semináre prof. Rusinovej, prof. Michaloviča, Ing. arch. Gojdiča, prof. Zervana, prof. Hamadu a prof. Fašangovej.

GMB sa stále viac otvára

Máte za sebou množstvo pracovných skúseností. Ktorú si z nich možno najviac vážite?

Všetky pracovné skúsenosti vnímam ako dôležitú súčasť celku, najviac však čerpám z obdobia spojeného so súkromnou galériou design factory. Vďaka iniciatíve motivovaných ľudí sme dokázali do Bratislavy priviezť dôležité architektonické výstavy s medzinárodnou účasťou a naopak dostať do Európskeho priestoru výstavné projekty zo Slovenska.    

V súčasnosti ste riaditeľkou Galérie mesta Bratislavy. Čím je táto galéria zaujímavá či výnimočná?

GMB je galériou spravujúcou druhú najväčšiu verejnú zbierku výtvarného umenia na Slovensku. Tú tvorí viac ako 35 000 zbierkových predmetov, ktoré dokumentujú vývoj výtvarného umenia na Slovensku od obdobia gotiky po súčasnosť. Časť zbierky tvoria diela starého stredoeurópskeho umenia.

Čo je tým „vaším“ umením a špecializáciou?

Vizuálne umenie a dizajn 2. polovice 20. storočia po súčasnosť.

V období, keď je globálny svet unavený pandémiou koronavírusu, potáca sa na opakujúcich sa krivkách jej vrcholov a ústupov, do slovníka verejnej galérie pribudli slová ako sebapoznávanie, starostlivosť, introspekcia k sebe aj okoliu.

Aké máte rozvojové plány s Galériou mesta Bratislavy?

Súbežne so skvalitňovaním hlavnej činnosti GMB, ktorá spočíva primárne v uchovávaní, sprístupňovaní a kritickom zhodnocovaní zbierok by som rada upriamila pozornosť na spravodlivejšiu budúcnosť inštitúcie. V období, keď je globálny svet unavený pandémiou koronavírusu, potáca sa na opakujúcich sa krivkách jej vrcholov a ústupov, do slovníka verejnej galérie pribudli slová ako sebapoznávanie, starostlivosť, introspekcia k sebe aj okoliu. V novom svetle si aj my v GMB kladieme otázky o nových výzvach, ktoré galéria môže plniť.

Ako konkrétne?

Hľadáme nové cesty, prostredníctvom ktorých môžeme svoju prácu prepojiť s inými odbormi a tým adresovať význam umenia stále širšiemu publiku. Priestory GMB sa stále viac otvárajú s cieľom vytvoriť dostupné, priateľské, a inšpiratívne prostredie otvorené pre verejnosť, vrátane lokálnych umelcov a umelkýň, miestnych komunít a spoluobčanov so špeciálnymi potrebami.

GMB programovo vstupuje aj do mestského verejného priestoru prostredníctvom aktivít smerujúcich k záchrane, ochrane a realizácii výtvarných diel umiestnených v exteriéri jednotlivých mestských častí Bratislavy.

Celok je menší ako súčet jeho častí

Rok 2021 bol Rokom slovenského dizajnu. Čo vás najviac zaujalo zo slovenského dizajnu teraz?

Dlhodobo sledujem prácu crafting plastics studio. Spôsob, akým premýšľajú o dizajne a navrhujú produkty, považujem prínosný nielen pre slovenskú scénu. Cp!s obstoja aj vo svete.

Na čo sa môžeme tešiť v GMB v aktuálnom roku 2022?

Do roku 2022 sme vstúpili výstavou Celok je menší ako súčet jeho častí, na ktorej dominujú konceptuálne projekty Petra Bartoša, slovenského neoavantgardného umelca 60. rokov 20. storočia. Vo svojej tvorbe sa zameriava na regeneráciu vzťahov v rámci ekológie konkrétnych životných prostredí: od riešenia parkov v Ružinove a nad Lamačom zo 70. rokov 20. storočia, cez prostredie bratislavskej ZOO až po projekt bratislavského Podhradia, ktorému sa autor venuje posledné desaťročie. Výstava je obohatená o intervenčné vstupy participujúcich umelkýň a umelcov, konkrétne ide o Petru Feriancovú, Andreasa Fogarasiho, Martina Hrvola, Annu Jermolaewemu, Ingeborga Strobla, Loisa Weinbergera. Do 6. februára potrvá v Pálffyho paláci výstava „Kde sú ženy?“, ktorá reflektuje tvorbu žien grafičiek od 17. do polovice 19. storočia. Tento projekt vystrieda autorská výstava slovenského maliara Milana Bočkaya, tvorcu programu analytickej maľby na princípe trompe l’oeil (zrakového klamu). V spolupráci s pražským Displayom – Združením pre výskum kolektívnej praxe predstavíme projekt Múzeum prízrakov, ktorého nosnou témou je múzejná expozícia zaniknutej kultúry proletariátu.

Čo uvidíme neskôr?

Na leto pripravujeme monografickú výstavu Erny Masarovičovej, ktorá má ambíciu komplexnejšie predstaviť jej monumentálnu sochársku tvorbu od konca 60. rokov 20. storočia. Dôležitou súčasťou výstavy bude príspevok do súčasnej diskusie na tému umenie vo verejnom priestore. V rámci projektu plánujeme verejnosti priblížiť predovšetkým Masarovičovej sochárske realizácie v Bratislave, vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v jej rodinnom dome s ateliérom na Gorazdovej ulici. V kontexte sprístupňovania kultúrneho dedičstva a zbierok sme pristúpili k obnove stálej expozície Biatec v Pálffyho paláci. Projekt realizujeme v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok. Zároveň predstavíme výsledky re-reštaurovania monumentálneho skupinového portrétu významnej bratislavskej rodiny Schertzovcov. Dielo je súčasťou zbierky GMB a v rámci tohto výskumného projektu sa kolegom podarilo vybádať aj novšie genealogické súvislosti upresňujúce poznatky o členoch rodiny, ktorá svojho času stála na čele tunajších finančných a spoločenský mestských elít. V kontexte bratislavského prostredia zohrala významnú rolu aj osobnosť Gisely Weyde Leweke. Patria jej viaceré prvenstvá v dejepise vizuálneho umenia na Slovensku. Práve teoretickej práci G. W. Leweke bude venovaná komorná výstava, ktorá vyzdvihuje aj odbory akými sú dejiny umenia, klasická archeológia či reštaurátorstvo. 

foto: Ema Lančaričová, Marek Velček

Pôvodne vyšlo 31. januára 2022, aktualizované 13.7.2022.