Skip to main content
Prof. PaedDr. René Bílik, CSc.
16.11.2021

Prečo sú študenti znova v uliciach

rené bílik

Jedným zo základných výsledkov Novembra 1989 v oblasti vysokého školstva bolo zavedenie akademickej samosprávy a zákonom garantovaná autonómia akademickej pôdy. Tieto garancie sa minister školstva Gröhling a jeho úradnícko-podnikateľská kamarila rozhodli atakovať a oslabiť. Píše rektor Trnavskej univerzity René Bílik.

Je predvečer osláv, ktorými si máme pripomenúť dva sviatky, pričom oba sú spojené s vysokými školami a ich študentmi.

Prvým je Medzinárodný deň študentstva a pripomína nám udalosti v protektorátnych Čechách v roku 1939, pohreb študenta Jana Opletala, ktorý sa zmenil na protest voči nacistickému totalitnému poriadku. Výsledkom boli zatvorené české vysoké školy.

Druhým je Deň boja za slobodu a nezávislosť a znova sú v centre pozornosti študenti. Tí v roku 1989 svojím protestom voči komunistickej totalite otvorili cestu k demokracii v Československu. Píše sa rok 2021 a 16. novembra, podobne ako pred tridsiatimi dvomi rokmi, sa do ulíc hlavného mesta chystajú vysokoškolskí študenti. Nie preto, aby oslavovali, ale preto, aby protestovali. Tentoraz voči návrhu novelizácie zákona o vysokých školách.

V čom je problém?

Minister školstva a jeho štátny tajomník sa mediálne postarali o to, aby vznikol dojem, že funkcionári vysokých škôl – rektori a dekani, v snahe zabrániť reforme, chránia predovšetkým svoje funkcionárske kreslá. Veci sa však majú ináč.

Je po prvé absurdné myslieť si, že na obranu funkcionárskych istôt rektorov a dekanov sa do ulíc vyberú študenti a vedecko-pedagogickí pracovníci vysokých škôl. Podstata veci leží hlbšie. Jedným zo základných výsledkov Novembra 1989 v oblasti vysokého školstva bolo zavedenie akademickej samosprávy a zákonom garantovaná autonómia (ochrana nezávislosti) akademickej pôdy. Tieto garancie sa minister školstva Gröhling a jeho úradnícko-podnikateľská kamarila rozhodli atakovať a oslabiť.

Primárne určite nejde o to, kto volí kandidáta na rektora univerzity, ale o to, že zásahom do právomocí orgánov akademickej samosprávy sa na jednej strane tieto právomoci redukujú a, na strane druhej, sa posilňujú kompetencie politických nominantov ministra školstva.

Primárne určite nejde o to, kto volí kandidáta na rektora univerzity, ale o to, že zásahom do právomocí orgánov akademickej samosprávy – akademických senátov, dekanov a rektorov, sa na jednej strane tieto právomoci redukujú a, na strane druhej, sa posilňujú kompetencie politických nominantov ministra školstva, ktorí sú a budú členmi správnych rád verejných vysokých škôl. Práve oni a práve tieto správne rady majú prevziať podstatnú časť doterajších právomocí samosprávy, a to predovšetkým v oblasti ekonomickej: schvaľovanie rozpočtu vysokej školy, schvaľovanie spôsobu delenia rozpočtových prostriedkov na jednotlivé súčasti vysokej školy (fakulty, výskumné pracoviská, ústavy a centrálnu administratívu), predaj majetku vysokej školy a vôbec nakladanie s ním.

Oproti doterajšiemu stavu, keď o týchto veciach rozhodovali kolektívne samosprávne orgány zložené zo zástupcov študentov a zamestnancov a reprezentujúce jednotlivé fakulty, sa ekonomická moc koncentruje do rúk úzkej skupiny ľudí – členov správnej rady a rektora univerzity (ktorého by mala tá správna rada voliť). Takže toto je jadro problému, o ktorom sa však na strane ministerských vykladačov zámeru zákona mlčí a demagogicky sa problém zužuje na voľby rektora.

Študenti a akademici zajtra nejdú brániť zakonzervovaný stav údajne „zatuchnutých prostredí našich univerzít“, ale jeden z výdobytkov Novembra 1989 – akademickú samosprávu a autonómiu akademickej pôdy. Idú toto všetko brániť pred vpádom politických nominantov údajne liberálneho ministra školstva.

Protest sa koná o 13. hodine na Šafárikovom námestí v Bratislave.

Písané pre Denník Štandard. Uverejnené s láskavým dovolením redakcie.

Can't keep up with everything? Never mind!
Sign up for the newsletter and you won't miss anything

No spam. You can unsubscribe at any time.