Iná podoba totalitného režimu sa môže ľahko dostať k moci

"Režim založený na komunistickej ideológii, ktorý rozhodoval o riadení štátu a osudoch občanov v bývalom Československu od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989, bol nemorálny, protiprávny, odsúdeniahodný a smeroval k potlačeniu základných práv a slobôd."

Týmito slovami sa začína zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu, ktorý bol prijatý ešte v roku 1996.

Od Novembra 1989, keď padol komunizmus, sa tu narodila jedna, možno už aj dve nové generácie ľudí, ktorí tento režim nikdy nezažili a možno nemusia celkom rozumieť, o čom hovorí spomínaný zákon. Preto sa dnešné vydanie podcastu Hornopotočná 23 bude venovať naším nedávnym dejinám a zvlášť aj 17. novembru 1989. Hosťom je historik Pavol Jakubčin z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

Československo bolo v sfére vplyvu Moskvy

Z rozhovoru vyberáme:

Prečo si pripomínať November 1989?

"November priniesol zmenu režimu, ktorý 40 rokov potláčal základnú slobodu medzi ľuďmi: slobodu vyjadrovania sa, slobodu slobodu publikovania, slobodu pohybu, združovania. Slobodu žiť život ľudí, ako oni mali záujem. Bolo dobré, že režim skončil. A je dobré si to pripomínať."

Akú rolu zohrali študenti? 

"Študenti tvorili úplne prvú iskru v celom dianí. Boli to práve udalosti okolo oslavy Medzinárodného dňa študentstva, ktorý sa pripomínal aj vtedy 17. novembra a študenti boli tí, ktorí začali viditeľný, organizovaný odpor voči štátnej moci." 

Ako sa vôbec dostal komunistický režim k moci v roku 1948?

"Československo bolo v sfére vplyvu Moskvy a Sovietskeho zväzu. Samotní politickí predstavitelia, a to nielen predstavitelia komunistickej strany v Československu, ale aj občianskych strán, vnímali, že Sovietsky zväz bude garantom existencie Československa po vojne. Pôsobilo tam sklamanie z Mníchova 1938, že západné demokracie, predovšetkým Francúzsko a Veľká Británia, dali ruky preč od Československa. A preto mnohí politici po vojne aj napríklad na čele s Edvardom Benešom, ktorý sa opäť stal prezidentom, už na sklonku vojnu určovali orientáciu Československa na Sovietsky zväz. Ruka v ruke s tým išiel nárast moci komunistickej strany priamo v Československu, ktorá sa programovo usilovala získať celú moc. Bola k tomu inštruovaná priamo Moskvou."

Päťdesiate roky boli najťažšie pre politických odporcov režimu. Prečo si režim hľadal nepriateľov a ako sa s nimi vysporiadal?

"Bolo to jednou črtou tohto režimu. Ale všetky totalitné režimy majú spoločné črty a jednou z nich je hľadanie vonkajších nepriateľov, čo má posilniť a zomknúť spoločnosť. Ale zároveň aj hľadanie nepriateľov vo vnútri, čo sú zväčša tí, ktorí tvoria nejakú potenciálnu opozíciu, ktorí by mohli oponovať, kritizovať, nesúhlasiť s ideológiou a režimom. Takisto v komunistickom Československu si hľadal režim nepriateľov navonok, čo mali byť kapitalistické štáty, západní imperialisti, ktorí mali pripravovať vojnu. Zároveň vnútorných oponentov, či už skutočných (lebo naozaj boli ľudia, ktorí nesúhlasili s tým, čo sa dialo) alebo domnelých, vykonštruovaných oponentov. Bol to nástroj, ako zastrašiť spoločnosť."

Celé interview si môžete vypočuť na Spotify alebo Youtube. 

foto: TRUNI/Barbora Likavská