Politológ musí rozumieť vývoju spoločnosti a štátov

Na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity je možné študovať aj odbor, ktorým študent získava vedomosti o fungovaní politických režimov, dejinách, EU, ale získa rozhľad aj z iných odborov, napríklad filozofie. Študijný program politológia predstavuje odborný asistent PhDr. Tomáš Jahelka, PhD.: „Učiť sa a usilovať sa o neustále zlepšovanie je našou ľudskou povinnosťou.“ Na politológiu sa môžete prihlásiť ešte do 17. augusta.

Čo sa naučím na politológii? Napríklad porovnávať politické režimy a zriadenia

Keď sa rozhodnem študovať politológiu, čo sa naučím?

Student v prvom rade musí sám chcieť sa niečo naučiť. Ak má túto motiváciu, je to ľahšie pre neho aj pre učiteľov. V rámci štúdia politológie sa napríklad naučíte porovnávať a rozumieť fungovaniu rôznych politických režimov a zriadení. To sa naučíte na komparatívnej politológii, ale aj pri štúdiu politických ideológií. Na teórii demokracie sa naučíte, že liberálna demokracia naozaj neznamená to, že si robím, čo chcem, ale jej fungovanie je založené nielen na občianskych  právach, ale aj na povinnostiach. Je to zložitý mechanizmus fungovania spoločnosti a zistíte, že je mnoho pohľadov na to, čo to je demokracia, ako by mala fungovať a ako funguje.

V ďalších základných oblastiach štúdia sa politológia venuje aj medzinárodným vzťahom a diplomacii, či verejnej správe. Samozrejme, politológ musí rozumieť vývoju spoločnosti a štátov, a preto na našej katedre kladieme dôraz aj na poznanie našej politickej minulosti. Tu totiž platí známa zásada – nemôžeme dobre porozumieť tomu, čo sa deje dnes, ak nevieme. čo sa dialo predtým a akými rôznymi politickými zápasmi naša spoločnosť musela prejsť a čo ju všetko poznačilo. Zistíte aj ako fungujú voľby, spoznáte inštitúcie a mechanizmy Európskej únie, rozoberieme si fungovanie politických strán. Naučíte sa však toho oveľa viac, pretože spektrum politickej vedy je široké kvôli jej interdisciplinárnemu charakteru. Záujemcom odporúčam pozrieť si zoznam predmetov na našej internetovej stráne v sekcii Študijné informácie.

Liberálna demokracia neznamená to, že si robím, čo chcem, ale jej fungovanie je založené nielen na občianskych  právach, ale aj na povinnostiach.

Venuje sa politológia len politike ako takej?

Politológia sa snaží porozumieť politike komplexne. To znamená, že aby sme pochopili politické udalosti alebo porozumeli tomu, čo hovoria politici a prečo to hovoria, musíme rozumieť politike z rôznych pohľadov. Ak pochopíme, ako funguje politický marketing, čo je to populizmus, aké sú politické ideológie, aký systém politických strán sa u nás vytvoril a prečo, aké sú princípy a mechanizmy demokracie, čo sú štruktúry a mechanizmy verejnej správy a mnoho ďalšieho, potom sa môžeme vyjadrovať k politike ako odborníci. To je rozdiel medzi politológom a bežným, laickým vnímaním, ktoré často môžeme pozorovať v rámci tzv. „krčmových rečí“. Politika je omnoho širšia záležitosť ako len to, čo povedal nejaký politik alebo ako sa hlasovalo v parlamente. Politika je samotnou podstatou fungovania spoločnosti. A práve v tomto širšom zmysle sa politológia venuje politike a snaží sa o jej porozumenie.

Politológia v Trnave: Nie sme fabrikou na tituly. Zachovávame si individuálny prístup

Aké je uplatnenie trnavských absolventov politológie?

Naši absolventi pôsobia ako hovorcovia politických strán, ministerstiev, štátnych a súkromných inštitúcií, sú z nich experti v štátnej správe a samospráve, uplatňujú sa v rôznych mimovládnych organizáciách, tí s lepšími jazykovými znalosťami pracujú napríklad v Bruseli a mnohí pôsobia aj v médiách ako redaktori či novinári. Niektorí pokračujú v doktorandskom štúdiu na rôznych, aj zahraničných univerzitách a naďalej sa venujú vedeckej činnosti. V neposlednom rade nachádzajú naši absolventi uplatnenie v súkromných firmách. Ak si v rýchlosti spomeniem len na niektorých mojich spolužiakov a priateľov, tak jeden má vedúcu pozíciu v Sociálnej poisťovni, druhý bol redaktorom v Markíze, potom bol hovorcom ministerstva obrany a teraz je hovorcom poisťovne Union, ďalší zastáva manažérsku pozíciu v automobilke Ford. Uplatnenie je naozaj široké.

Prečo by som si pre štúdium politológie mal vybrať práve Filozofickú fakultu Trnavskej univerzity?

Zakladáme si na tom, aby ste nemali pocit, že na našej katedre sa študuje len pre získanie diplomu. Nikdy sme neboli a ani nie sme výrobňou na tituly, neprijímali sme veľké množstvá študentov. Zachovávame si individuálny prístup ku každému, študent u nás nie je položka v anonymnej mase. Špecifikom našej katedry v rámci Slovenska je orientácia na dejiny slovenského politického myslenia a politické dejiny. Venujeme sa aj o trochu viac histórii a politickej filozofii ako na iných katedrách. Sme totiž presvedčení, že skutočne vzdelaný politológ sa bez týchto znalostí nezaobíde. Snažíme sa mať na našej katedre vždy aspoň jedného pedagóga zo zahraničia a časť výučby prebieha v anglickom jazyku. Mnohí naši študenti strávia časť štúdia na zahraničných univerzitách. Pôsobia u nás aj ľudia z praxe, napríklad náš absolvent novinár Patrik Herman či docent Martin Klus, ktorý je v súčasnosti štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Najlepšiu reklamu nám však robia naši absolventi, na ktorých sme veľmi hrdí a ktorí sa uplatnili v praxi, čo je skutočnosť, ktorá dáva zmysel našej práci.

Tomáš Jahelka: Chceme viacej občanov, ktorí rozumejú politike

V čom osobne vidíte ďalší rozvoj a nové trendy v študijnom programe politológia?

Z radov politikov niekedy počúvame, že načo sú nám politológovia, alebo tak veľa politológov. Ide pritom o bežný prejav demagógie a populizmu. Po prvé, podľa dostupných štatistík absolventov politológie nie je veľa. Ak keby ich aj bolo veľa, tak je to len dobre. Občanov, ktorí rozumejú fungovaniu politiky a vôbec organizácii ľudskej spoločnosti, chceme predsa mať radšej viac ako menej, napríklad aj kvôli rizikám, medzi ktoré patrí aj vzostup extrémistických a populistických strán a hnutí.

Po druhé, politici nechcú veľa politológov z jednoduchého princípu, nechcú totiž odborníkov, ktorí by rozumeli dôsledkom ich rozhodnutí a boli by schopní referovať nedostatky, ktoré z týchto rozhodnutí plynú.

Politici nechcú veľa politológov z jednoduchého princípu, nechcú totiž odborníkov, ktorí by rozumeli dôsledkom ich rozhodnutí a boli by schopní referovať nedostatky, ktoré z týchto rozhodnutí plynú.

Čo sa týka samotného odboru a jeho budúcnosti, snažím sa byť optimistický, a to aj napriek fungovaniu inštitúcií, ktoré určujú charakter vysokoškolského vzdelávania a hodnotia univerzity a aj spoločenskovedné odbory. V situácii, keď vedúci predstavitelia slovenských vysokých škôl, napríklad len v porovnaní s predstaviteľmi českých vysokých škôl, sú pasívni, nijak ich nepočuť, netvoria žiadnu verejnú diskusiu a nekritizujú neduhy v spoločnosti a činy politikov, tak sú to práve študenti a konkrétne aj študenti našej katedry, ktorí sa nebáli ozvať napríklad voči porušovaniu pravidiel pri prideľovaní akreditácií jednotlivým politologickým katedrám.

Ak v niečom vidím budúcnosť akademického vzdelávania v rámci spoločenskovedných odborov, a to aj v súvislosti s tak zdôrazňovaným prepojením výuky a praxe, tak je to práve vytváranie kriticky uvažujúcich študentov, ktorým bude záležať na tom, aby svojimi schopnosťami a angažovanosťou mali vplyv na zlepšovanie fungovania verejných inštitúcií.

Náboženstvo ovplyvňuje charakter spoločnosti a štátu. Politológ by mal poznať aj teológiu

Pracovali ste ako stredoškolský učiteľ, v štátnej správe, ako redaktor v Slovenskom rozhlase, v sociálnej oblasti s ľuďmi bez domova, aj v súkromnej sfére. Kde ste to mali najradšej?

Za každú skúsenosť som vďačný, boli to veľmi rozdielne činnosti. Práca s ľuďmi bez domova mi ukázala, že na ulici sa môže ocitnúť hocikto a nie vždy vlastnou vinou. Bola to ťažká práca a nedala sa robiť dlho. Práca na osemročnom gymnáziu mi dodala pedagogické zručnosti, ktoré som zužitkoval aj na vysokej škole, aj keď je to samozrejme odlišné prostredie. Práca redaktora spravodajstva bola veľmi zaujímavá, ale príliš stresujúca. V rozhlase to bola vždy každý deň nová výzva pripraviť príspevok na daný deň. Moje praktické skúsenosti s prácou v štátnej správe zas môžem využiť počas súčasnej pedagogickej činnosti. Baví ma učiť a viesť diskusie s mladými ľuďmi. Baví ma aj písať a publikovať, ale nielen také kategórie publikácií, ktoré boli niekým určené, že sú vedecky hodnotné a prínosné. Píšem rád do Historickej revue, lebo viem, že ju číta veľké množstvo ľudí aj zo širšej verejnosti.

Napriek relatívnej slobode bádania je v situácii neustáleho zdôrazňovania ekonomického prínosu vedeckého výskumu náročné hľadať motiváciu, keď sa ukazovateľ finančného prínosu vysokoškolského pedagóga stáva kľúčovým atribútom jeho hodnotenia. Ten sa následne veľakrát absolutizuje a prenáša sa do rozhodnutia, či dostanete pracovnú zmluvu napríklad len na osem mesiacov, dva roky, alebo maximálne päť rokov.

Okrem politológie ste pred rokmi študovali aj evanjelickú teológiu. Využívate tieto získané vedomosti ešte v praxi? Prípadne vám pomáhajú aj pri práci politológa?

Štát a vôbec celá spoločnosť bola v minulosti v našich končinách pevne previazaná s náboženstvom, či presnejšie s náboženskými organizáciami – cirkvami. Slovenské politické dejiny sú pevne spojené s cirkevnými dejinami a dejinami náboženských sporov a vojen. Aj v 20. storočí bola politika na Slovenska nemysliteľná bez náboženského kontextu. Veď len tzv. autonomistické hnutie v prvej Československej republike bolo reprezentované katolíckym kňazom Andrejom Hlinkom proti „ateistickým“ Čechom. To nebol žiadny národnostný spor, ale spor kultúrno-náboženský. Slovenský štát v rokoch 1939-1945 je jasným príkladom spojenia náboženstva a štátnej moci. V tejto súvislosti sa zvykne používať problematický termín „klérofašizmus“. Aj v súčasnosti má na Slovensku náboženstvo a cirkev silné postavenie. Všetky kultúrno-etické otázky, ktoré sa prejednávajú aj v parlamente, sú nemysliteľné bez toho, že by sa minimálne jedna strana sporu neodvolávala na náboženské predstavy a učenia cirkví. Vzťahy medzi cirkvami a štátom sú na Slovensku stále významným faktorom, ktorý sa prejavuje aj v politike. V prvej Československej republike sa časť politických elít pokúšala oddeliť štát a cirkev, ale tento zámer sa nepodarilo realizovať. A je to tak doteraz. Ale aj v iných častiach sveta je politické rozhodovanie a riadenie spoločnosti prepojené s náboženstvom. Pozrime sa len na islamský fundamentalizmus, alebo ak sa vrátime k európskej skúsenosti vývoja štátu, tak môžeme spomenúť napr. kapitalizmus, ktorý sa zvykne odvodzovať od protestantskej kalvínskej etiky.

Osobne využívam štúdium evanjelickej teológie aj konkrétne v praxi účasťami na vedeckých konferenciách na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a pražskej Evangelickej teologickej fakulte Univerzity Karlovej, kde využívam aj teológiu, aj politológiu. Môžem spomenúť referáty o politickom filozofovi Žižekovi, ktorý hovorí o ateistickom kresťanstve alebo teológovi Nandráskom, ktorý aplikuje teologické názory do života spoločnosti a politiky. Náboženstvo veľmi silno ovplyvňuje život a charakter spoločnosti a štátu. Som presvedčený, že každý politológ by mal disponovať aj určitými znalosťami z teológie či religionistiky.

TGM: Nadčasový je jeho projekt humanitnej demokracie

V Brne ste sa venovali osobnosti prvého ČSR prezidenta TGM. Keby Masaryk žil dnes, čo by nám povedal? Povedané inak: v čom vidíte význam a prínos TGM aj pre dnešnú dobu?

Sú veci, ktoré platia univerzálne a sú také, ktoré mali zmysel v danej dobe. To platí aj pre Masaryka. Ak by som mal vybrať niečo, čo je v jeho myslení nadčasové, tak tam určite patrí jeho projekt humanitnej demokracie, silný apel na morálne správanie a silný dôraz na riešenie sociálnych otázok. Kto klame a podvádza v osobnom živote, klame a podvádza aj v živote politickom a naopak, tvrdil Masaryk. Bol presvedčený, že politiku je nutné robiť poctivo, že to je nielen možné, ale dokonca nevyhnutné. Môže sa to zdať byť naivné, ale tento apel je nadčasový. Rovnako aj jeho snaha o lepšie sociálne postavenie ľudí. Prvá republika bola veľmi pokroková čo sa týka sociálneho zákonodarstva. Vyššie sme spomínali spojenie náboženstva a politiky. Masaryk bol veľmi nábožný človek, ale silno vystupoval proti klerikalizmu, proti tomu, keď cirkev robila politiku a zo svojich náboženských predstáv robila štátne zákonodarstvo. Masaryk sa dokonca nebál povedať, že „Ježiš hovoril, že chudobných budete vždy mať, ale my chceme, aby chudobných nebolo.“

Masaryk bol presvedčený, že politiku je nutné robiť poctivo, že to je nielen možné, ale dokonca nevyhnutné.

A v neposlednom rade, a to je dosť zaujímavé, pretože v súčasnosti sa na Masaryka na Slovensku odvolávajú najmä konzervatívci a pravicovo orientovaní ľudia, Masaryk bol človek, ktorý silno sympatizoval so sociálnou demokraciou a neváhal na svoju adresu povedať: „My, socialisté...“

A keď spomínate Brno, tak doktorandské štúdium filozofie a v rámci neho štúdium (nielen) politickej filozofie T. G. Masaryka ma opäť len utvrdilo v tom, že filozofia s politológiou úzko súvisí. A veľmi som ocenil, že celé podanie prihlášky na Masarykovu univerzitu som absolvoval online. Žiadne papierové prihlášky a chodenie na poštu. A je to už niekoľko rokov dozadu. Učiť sa a usilovať sa o neustále zlepšovanie je tak našou ľudskou povinnosťou.

foto: archív T. Jahelku

Chcete študovať politológiu? Prihláste sa!

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!