Koronavírus: V stávke bolo príliš veľa, aby sme riskovali
Ďalšiu epidémiu môže vyvolať patogén, ktorý bude mať vlastnosti pôvodcov pandémii SARS, MERS a COVID-19. "Taký vírus by ľudstvo na našej planéte ovplyvnil zásadným spôsobom," hovorí docent Rastislav Maďar, šéf epidemiologického tímu českého ministerstva zdravotníctva. Humanitný lekár a vysokoškolský pedagóg je aj členom vedeckej rady Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave.
Kde sa vzalo toľko nevyštudovaných epidemiológov?
Zvlášť v poslednej dobe vystupujete často v médiách. Existuje ešte otázka, ktorú ste od novinárov ešte nedostali, ale je podľa vás potrebné na ňu odpovedať?
To ťažko povedať. Už sa ma pýtali snáď na všetko. Ale otázku by som mal ja. Kde sa naraz vzalo toľko nevyštudovaných epidemiológov? Sociálne siete boli plné „chytrých“ rád a silných názorov od ľudí bez základných znalostí a kvalifikačných predpokladov. A medzi nimi samozrejme aj nemálo arogantných a agresívnych jedincov. Ale tak to chodí, každá kríza zvýrazní ľudské charaktery, pozitívne aj negatívne.
Pre Nový Čas ste povedali: „Koronavírus je síce zákerný nepriateľ, ale ľudia u nás neprestali trpieť a umierať na iné choroby, ktoré sú častejšie. Nesmieme dopustiť, aby ekonomika drasticky krvácala, ak k tomu nie je absolútny dôvod ohrozenia života spoločnosti.“ Je ohrozenie z koronavírusu také veľké, že malo zmysel obmedziť ekonomické aktivity? Nebudú škody napáchané protiepidemickými opatreniami väčšie, aké by – aspoň v našich končinách – spôsobil nový koronavírus?
To sú otázky, nad ktorými sa zamýšľajú v mnohých krajinách sveta. V stávke bolo príliš mnoho na to, aby sme riskovali. Tisíce ľudských životov vyhasínajúcich v nedôstojných podmienkach na chodbách nemocníc a v improvizovaných zdravotníckych zariadeniach. Nevymenili sme životy zraniteľných ľudí za peniaze. Tak sa chová civilizovaná spoločnosť. Už apríla sme začali v Česku postupne jednotlivé karanténne opatrenia uvoľňovať, aby boli škody čo najmenšie. Z toho dôvodu vznikla na ministerstva zdravotníctva špeciálna pracovná skupina pre riadené uvoľňovanie karantény, ktorú vediem, ako poradný hlas ministra Adama Vojtěcha. Za približne sedem týždňov sa nám podarilo vrátiť väčšinu života spoločnosti prakticky do normálu a väčšinu zákazov zrušiť bez zhoršenia epidemiologickej situácie. Dokonca rýchlejšie ako na Slovensku, kde je epidemiologická situácia ešte priaznivejšia. Obavy však samozrejme pretrvávajú a z pohľadu epidemiológov je opatrnosť stále na mieste. Rovnováha s novým koronavírusom, ktorú aktuálne máme, je stále veľmi krehká.
Ďalšiu epidémiu totiž môže vyvolať ešte horší patogén
Podľa prorektora Trnavskej univerzity doc. Mareka Majdana máme na Slovensku v európskom alebo celosvetovom porovnaní veľmi vysokú úmrtnosť na niektoré onkologické ochorenia, vysokú incidenciu aj mortalitu na srdcovo-cievne ochorenia, v očakávanej dĺžke života stále len dobiehame vyspelejšie krajiny. Dostane sa podľa vás aj týmto „pandémiám“ podobnej politickej a mediálnej pozornosti tak, ako je to pri súčasnej pandémii COVID-19?
Médiá sú veľmi vnímavé k témam, ktoré nadštandardne zaujímajú ich cieľové publikum. Určujú to teda samotní obyvatelia každej krajiny. Čím viac ich nejaká téma zaujíma, tým viac sa o tom bude písať a vysielať. Následkom je potom logicky to, že to ľudí zaujíma ešte viac, takže je to určitý začarovaný kruh. U nového koronavírusu sa to téma aspoň týkalo priameho ohrozenia našej populácie, vezmite si však, koľko sa strašilo s ebolou a tá nášmu územiu nikdy reálne nehrozila.
Na svete je údajne viac ako 320 000 vírusov, ktoré napádajú cicavce. Môže nás ohroziť každý jeden z nich? Má vôbec zmysel bojovať s vírusmi?
Zmysel to určite má. Drvivá väčšina z nich druhovú bariéru nikdy neprekoná, a keď niektoré áno, nemusíme sa o tom vôbec dozvedieť. Ani nový koronavírus by nebol taký známy, ak by sa celý ten proces neodohral vo viac ako desaťmiliónovom meste s leteckým spojením do celého sveta, ale v malej dedinke, kde by ta epidémia rýchlo skončila sériou neobjasnených úmrtí. Najmä však každý boj ľudstva s vírusom vedie k novým skúsenostiam a poučeniu, ktoré sa nám môžu v budúcnosti veľmi hodiť. Ďalšiu epidémiu totiž môže vyvolať ešte horší patogén, stačilo by, ak by disponoval kombináciou vlastností pôvodcov SARS, MERS a COVID-19 – vysokou infekčnosťou, schopnosťou prenosu v inkubačnej doby, vysokou smrtnosťou a schopnosťou nakaziť všetky vekové kategórie. Taký vírus by ľudstvo na našej planéte ovplyvnil zásadným spôsobom.
Vyspelá Európa je veľmi zraniteľná voči globálnej pandémii
Ste humanitný lekár. Ako zvládajú COVID-19 rozvojové krajiny?
O chudobné krajiny sveta mám stále obavu. Nemajú potrebné diagnostické možnosti a tak ich schopnosti hlásiť reálny výskyt nakazených a úmrtí veľmi neverím. Nový koronavírus sa tam môže nepozorovane usadiť na dlhšiu dobu a na podklade chronickej podvýživy či HIV/AIDS spôsobiť veľké straty na životoch, a to možno aj u detí.
Čo nám táto kríza zatiaľ ukázala?
Vyspelej Európe ukázala, že aj v 21. storočí je veľmi zraniteľná voči globálnej pandémii. V panike reagovala každá krajina samostatne, dokonca ani členské krajiny EU svoje postupy nekoordinovali. Ak sa stane niečo podobného v budúcnosti, naša odpoveď by mala byť nielen dostatočne rýchla, ale aj jednotná. A spoločnosti u nás doma táto kríza ukázala, že sa vie zomknúť a vzájomne si pomôcť, keď je to potrebné.
Nová pandémia preverila nielen našu pripravenosť zvládať krízy, ale aj telesnú a psychickú odolnosť. Odborníci upozorňujú napríklad na vysokú obezitu u detí či mladých alebo na poruchy imunity. Mali by sme premýšľať, ako opäť získať telesnú a psychickú odolnosť? Aká cesta k nim vedie?
To je komplikovaná vec, ktorá odráža spôsob života našej spoločnosti. Žili sme až príliš rýchlo a na mnoho podstatných vecí pritom nemali čas. Kríza to u niektorých ľudí a v niektorých rodinách zmenila. Pandémia nám priniesla aj niekoľko pozitívnych vecí a toto patrí medzi ne.
Kedy môžeme čakať ďalšiu epidémiu?
V podstate kedykoľvek, je to otázkou náhody a človek s tým nič zásadného pred jej nástupom neurobí. Ďalší na rade môže byť nový pandemický kmeň vírusu chrípky, ktorý by pravdepodobne vstúpil do ľudskej populácie po ose vták – prasa – človek. Alebo ďalší koronavírus.
Vysoké školy sú užitočné nad rámec vedy a vzdelávania
Ste členom vedeckej rady Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Ako podľa vás zvládajú túto krízu vysoké školy?
V rámci tejto krízy sa jasne ukázalo, ako dokážu byť vysoké školy užitočné spoločnosti nad rámec vedy a vzdelávania. Je to tzv. tretia rola, ktorú samé iniciatívne a dobrovoľne plnili. Študenti pomáhali v nemocniciach, sociálnych lôžkových zariadeniach, orgánoch ochrany verejného zdravia ... Akademické inštitúcie vyrábali dezinfekciu, ochranné štíty na 3D tlačiarňach, ale aj filtre, masky či respirátory, a dokonca aj skúšali vyvíjať nové ventilátory pre pacientov či diagnostické sety.
Predpokladám, že v súčasnosti nemáte veľa priestoru na vedeckú prácu. Tešíte sa už na ďalšie pôsobenie na akademickej pôde?
Minulý týždeň sme obnovili konania štátnych skúšok a bol to pre mňa po mesiacoch zase závan návratu do normálu. Aj keď úplný normál to ešte nebude dlho. Skúsenosti s koronavírusom by sme chceli využiť aj vedecky, pripravujeme publikácie týkajúce sa plošnej sérologickej štúdie u 27 tisíc osôb, ktorej výsledky pre nás boli veľmi dôležité aj v praxi, a v pláne máme aj ďalšie vedecké projekty.
***
Rodák zo Žiliny (1973) doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD., MBA, FRCP je členom vedeckej rady Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave v odbore verejné zdravotníctvo. Špecializuje sa na epidemiológiu, prevenciu a kontrolu infekčných chorôb, nemocničné nákazy, cestovnú a tropickú medicínu. Je vedúcim Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity. Je recenzentom svetove uznávaného vedeckého časopisu o očkovaní Vaccine, časopisu Tropical Medicine & Surgery, ako aj niekoľkých českých a slovenských odborných a vedeckých periodík. Ako lekár absolvoval niekoľko zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách, vrátane oblastí zasiahnutých tsunami.
***
Prečítaje si tiež:
Martin Rusnák: Z pandémie COVID-19 sa stala zo dňa na deň senzácia
Marek Majdan: Získaním kolektívnej imunity dostaneme nákazu pod kontrolu
Ondrej Kaščák: Je aj hospodársky dôležité udržať školskú dochádzku
Anketa: Ako chcete spomínať na obdobie života s novým koronavírusom?
Fakulta zdravotníctva otvára Inštitút pre globálne zdravie a epidemiológiu
Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!
