Čo číta PhDr. Marián Manák, PhD. z Ústavu dejín Trnavskej univerzity?
"Ako profesionálneho historika ma to prirodzene tiahne k čítaniu odbornej literatúry, predovšetkým zo všeobecných dejín 20. storočia, ktorými sa zaoberám. Avšak to je pracovná záležitosť.
Súkromne, po večeroch, čítam síce tiež historické diela, ale radšej odbieham do hlbšej minulosti. Mám rád štýl Miku Waltariho – prečítal som asi všetky dostupné knihy, ktoré sú v knižnici v Trnave (Egypťana Sinuheho dokonca niekoľkokrát).
V súčasnosti mám na nočnom stolíku zaujímavú knihu od Vlada Segeša: Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku. Kedysi som si tak po večeroch, a to dosť dlho a opakovane, čítaval – zrejme ako viacerí z vás – dobrodružnú knihu Motýlik od Henriho Charrièra. Ale keďže mám v sebe aj romantično (ako iste každý muž... :) ), na jedno odporúčanie som si pôvodne s trochou obáv (čo to môže byť za knihu...) prečítal román Mandolína kapitána Corelliho (Louis de Bernières). Veľmi sa mi páčilo zobrazenie takého toho bežného života. Proste bol to krásny obraz danej doby, zachytenie života mladých ľudí, ktorých spojili vojnové osudy (hoci stáli na opačných stranách).
A na mojom rodnom dome, kde už ale roky nikto nebýva, mám doteraz z detských čias odložené viaceré knihy, ktoré si pri občasných návštevách nostalgicky prezerám: Utečenec na vtáčom strome (Ondřej Sekora), či 7 a 37 divov sveta od I. Možejka...
A...teraz naspäť niečo realistickejšie – každé ráno si kupujem noviny :) Pozdravujem a prajem príjemné čítanie!"
Maroš Manák