Vianoce: Boh prichádza, aby nás vytrhol z duchovnej biedy

Blížiace sa vianočné sviatky dávajú možnosť hlbšie sa zamyslieť nad ich obsahom i formou. Preto sme si pozvali na rozhovor správcu Univerzitného pastoračného centra v Trnave jezuitu Martina Benka, ktorý je naviac naším absolventom. Filozofiu aj teológiu absolvoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.

Žiť a neživoriť

Už len pár dní ostáva do Vianoc. Tešíte sa?

Veľmi. Bude to čas, keď sa všetko zastaví a verím, že si budem môcť oddýchnuť od návalu práce. A trošičku byť v kruhu našich najbližších. A uvedomiť si, čo nám pomáha vnútorne žiť a neživoriť.

Takže Vianoce sú aj pre vás ako kňaza príležitosťou zastaviť sa a premýšľať.

Určite. Je to čas, keď sa viac zastavím a budem môcť byť viac so svojimi spolubratmi, stráviť čas v modlitbe aj si vydýchnuť. Teším sa, keď budem mať pred očami jasličky a strávim pred nimi chvíľku. Keď to zoberieme z duchovného pohľadu, celé nebo jasalo a jasá, že prišiel Spasiteľ, Ježiš, niekto, kto nás prišiel vykúpiť z toho, čo nás vnútorne gniavi a zotročuje. Keď celé nebo jasá a spieva Sláva Bohu na výsostiach, o čo viac sa my ľudia môžeme učiť vážnosti, čo sa počas Vianoc deje.

Vianoce sú dnes trblietavé, pozlátené, cukrové. Mali by takéto byť?

Oslava jednoznačne patrí k Vianociam. Aj tie rôzne ozdoby patria ku koloritu, aby sme si uvedomili, že je tu slávnostnosť, niečo vážne a dôležité, začo stojí vyzdobiť si domácnosť. Je dôležité vedieť, prečo to robíme, aby sme poznali vnútornú hodnotu toho, čo oslavujeme. Bude veľmi málo, ak to ostane len pri vonkajších veciach. Aby sa to neskončilo tým, že príde 25. december a nebudeme vedieť, prečo máme doma stromček, prečo práve teraz môžeme byť spolu. Aby sme naozaj vnímali, že sú to sviatky, ktoré nás majú zjednotiť medzi sebou navzájom, sú to sviatky pokoja a lásky. Zároveň nás majú zjednotiť s naším Bohom, ktorý prišiel kvôli nám a chce nám darovať pokoj.

Príchod Boha na svet v ľudskej podobe je ale „nepokojná“ udalosť, ktorá by nás mala vyrušovať, znepokojovať. O aký pokoj sa teda snažiť?

Je to vec aj nepokojná, aj pokojná. Keď nás niekto prichádza vyrušiť z nášho stereotypu, ktorý môže byť pre nás negatívny, tak nás to vyruší. Ale ak nás toto „vyrušenie“ má priviesť k väčšej plnosti a pokoju, tak je namieste. Ak by sme sa na to dívali z pohľadu budúcnosti, ak mi „vyrušenie“ prinesie väčšiu vyrovnanosť, tak prečo sa nenechať vyrušiť? (úsmev)

Sme darom jeden pre druhého

Aký obsah môžu prijať aj neveriaci z Vianoc do svojich životov?

Môže to byť čas, keď si môžeme uvedomiť, že sme tu ako dar jeden pre druhého. Práve keď hľadíme na vianočný stromček a dary pod ním, môžeme si uvedomovať, že až keď prijmeme jeden druhého v plnosti, až keď viac načrieme do vnútra druhého, čo prežíva, tak sa viac otvoríme jeden druhému. A v plnšom poznaní sa budeme snažiť prijať jeden druhého. Prinesie to väčšiu zmenu do našich vzťahov.

Niekto má stromček už pomaly v októbri, ale príde druhý sviatok vianočný 26.12. a stromček vyhodia. Kedy trvajú Vianoce?

S úsmevom na tvári doplním: Vidím to na ulici, kde bývam so svojou jezuitskou komunitou, že niektorí vianočné stromčeky nevyhadzujú až 26. decembra, ale už 25-teho. Chcú mať všetko za sebou. Už sú toho presýtení. Je mi ľúto, že práve ten moment, kedy by sme mali začať sláviť a užívať si Vianoce, sme tak nastavení, že to už nechceme, už nám to lezie hore krkom. Je to na škodu veci. Jasné, komercia tlačí z rôznych strán. Ak začíname Vianoce „sláviť“ pozlátkovým spôsobom v októbri či minimálne po 1. novembri, tak uprostred všetkých povinností nie sme schopní do hĺbky prežívať posolstvo Vianoc. Naše srdcia sú úplne inde. Práve preto je v tom Cirkev múdra a prezieravá, že ustanovila čas prípravy na Vianoce – advent.

Sme v jeho polovici.

Stále sme v duchovnej príprave na Vianoce. Ako každá veľká vec, aj sviatok Vianoc si vyžaduje určitú prípravu, bez ktorej sa nič veľké neudeje. Potrebujeme sa pripraviť na Boha, ktorý prišiel kvôli nám, aby nás vytrhol z vnútornej biedy. Potrebujeme sa pripraviť na Jeho príchod. Poukazuje na to už samotný názov „advent“ pochádzajúci z latinského slova „adventus“ – „prichádzajúci“. Možnože by sme mohli venovať viac času vnútornej príprave na príchod takého krásneho a bohatého, aby obohatil náš život.

Po 3-4 týždňoch adventu prichádza vianočné obdobie, ktoré trvá až do nedele po Troch kráľoch. Takže stromček si môžeme nechať aj dlhšie.

Vianočné obdobie nekončí 25. decembrom, ale vtedy sa práve začína. Končí sa nedeľou, kedy sa oslavuje krst Pána, je to prvá nedeľa po sviatku Zjavenia Pána – Troch kráľov.

Ježiško ma prekvapí, dúfam

Strávite sviatky v Trnave?

Spolu so spolubratmi zasadneme k štedrovečernej večeri, predtým budeme mať spoločné modlitby, aby sme si aj my viac uvedomovali posolstvo Vianoc. A možno si aj my vytiahneme niečo spod stromčeka. (úsmev)

Čo ste napísali Ježiškovi?

Ešte som nemal čas písať. Dúfam, že ma prekvapí.

Pochádzate z Košíc. Ktoré z „vychodňarskych“ tradícií budete zachovávať?

Určite nesmú chýbať bobaľky, teda opekance s makom. Moja mama ich robí vynikajúce. Ešte keď prídem po Novom roku, ju vždycky poprosím, aby ich urobila, lebo nikto také dobré urobiť nevie.

Máte plány v UPeCe na nový rok?

Hneď na záver skúškového obdobia budeme mať väčšiu oslavu, „poskúškovicu“. Potom nás čakajú duchovné obnovy a pravidelné aktivity počas týždňa, v lete možno zahraničné výjazdy. Pripravujeme rekonštrukciu našich priestorov, ktorá je nevyhnutná. Teším sa, keď sa dívam na projekty a vizualizácie. Mám z toho radosť a dúfam, že sa aspoň časť z toho podarí.