Nech je TRUNI miestom, kde sa rodia nové nápady
Novou dekankou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity je univerzitná profesorka Marianna Novotná. Prinášame vám rozhovor, ktorý nájdete v novom čísle univerzitného časopisu Universitas Tyrnaviensis. Redakcii ďakujeme za láskavé zvolenie zverejniť ho aj ja našej internetovej stránke.
Podpora ľudí okolo seba
Vedecká právnická obec vás dobre pozná ako odborníčku v oblasti občianskeho práva, kolegovia ako tímového hráča. Čo bolo najdôležitejšie pri vašom rozhodovaní uchádzať sa o - poviem službu - byť dekankou, lebo to služba je?
Pred rozhodnutím uchádzať sa o funkciu dekana (a áno máte pravdu, vo svojej podstate ide o funkciu, podstatou ktorej by mala byť služba – služba inštitúcii a služba celej akademickej obci) som pôsobila ako prodekanka fakulty, takže určitú časť „služby“ akademickej komunite som sa snažila odovzdávať už z tejto pozície. Tým, že som bola členkou užšieho vedenia fakulty, že som sa zúčastňovala mnohých procesov, týkajúcich sa fungovania fakulty (a to v období, ktoré nebolo z dôvodu procesov zosúlaďovania so štandardami Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a v nadväznosti na veľkú novelizáciu vysokoškolského zákona ľahké), tým že na fakulte dlhodobo pôsobím a poznám ju, bolo moje rozhodnutie premyslené, racionálne ale aj emocionálne podložené a snáď aj vyvážené.
Samozrejme, po nástupe do funkcie som veľmi rýchlo zistila, že pozícia dekana zahŕňa oveľa viac, ako sa môže javiť niekomu nezúčastnenému a ešte stále prechádzam v mnohých veciach dynamickým procesom učenia sa. Predchádzajúca pani dekanka však dokázala v rámci svojich dvoch funkčných období aj v nadväznosti na vytvorenie nového systém kvality nastaviť procesy fungovania na fakulte tak, že nástup nového dekana či dekanky mohol byť plynulý, hladký a bezproblémový a čo najmenej stresujúci. Naviac ostala v rámci užšieho vedenia fakulty zachovaná väčšina tímu najbližších spolupracovníkov, ktorých si pracovne aj ľudsky veľmi vážim.
Takže ak sa pýtate, čo bolo najdôležitejšie pri mojom rozhodovaní, bolo to vedomie, že mám podporu ľudí okolo seba, že som stotožnená so smerovaním fakulty a jej hodnotovým zakotvením, že viem, že sa môžem spoľahnúť na svojich spolupracovníkov ako aj to, že som si bola vedomá svojich očakávaní a zodpovednosti, ktorá je s touto funkciou spojená.
Zachovať kontinuitu a stabilitu
Čo je pre cás najväčšou radosťou v novej funkcii a čím vás inšpirovali predošlí dekani?
Najväčšou radosťou a zároveň zadosťučinením každého v riadiacej funkcii by malo byť, ak vidí inštitúciu rozvíjať sa, dosahovať úspechy, ak sú spokojní tak študenti, ako aj zamestnanci. Bolo by zvláštne, ak by som toto cítila inak. Veľmi ma teší, ak vidím, že sa fakulta posúva stále vpred, že dokáže vytvárať excelentné výstupy na strane tak tvorivých zamestnancov ako aj študentov, že veľká časť študentov a študentiek sú angažovaní a aktívni, že sme otvorenou fakultou nielen v rámci spolupráce s rôznymi inštitúciami právnej praxe, orgánmi štátnej správy, inštitúciami občianskej spoločnosti ale aj voči zahraničiu.
Z čoho som mala v poslednej dobe obzvlášť veľkú radosť, bola veľmi pozitívna správa hodnotiteľskej komisie v rámci posudzovania súladu systému kvality so štandardami Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, ktorá ukázala, že systém, mechanizmy a prostriedky, ktoré boli vytvorené v procese zosúlaďovania alebo už skôr fungovali na univerzitnej či fakultnej úrovni, stáli za všetku námahu, energiu a čas ktoré musela celá akademická komunita do procesu vložiť.
Pozitívnymi pocitmi má napĺňa aj možnosť vytvárať a implementovať nové nápady a iniciatívy, pretože ako som aj uviedla vo svojej vízii pri voľbe dekana, cieľom môjho pôsobenia je zachovať kontinuitu a stabilitu v tom, čo bolo vyhodnotené ako fungujúce, efektívne, prínosné alebo čo je príkladom dobrej praxe a ponúknuť a zrealizovať nápady, iniciatívy, možnosti a plány tam, kde je ešte priestor na zlepšenie a posun.
Moji predchodcovia a predchodkyne vo funkcii nastavili pomyselnú latku veľmi vysoko. Chcem sa im i na tomto mieste, rovnako ako všetkým ostatným, ktorí sú súčasťou našej fakulty za to poďakovať. Nielen za ich vysokú vedeckú úroveň, pedagogické majstrovstvo, vytváranie skutočného živého spoločenstva a komunity ľudí, ale aj za osobné nasadenie a vlastný nezameniteľný vklad, ktoré dali našej fakulte jej osobitný charakter a tvár, a ktorým vďačíme za to, že príbeh našej právnickej fakulty je aj príbehom prvenstiev, inšpirácií a množstva úspechov.
Kladieme si najvyššie ciele
Čím je pre vás naša právnická fakulta výnimočná a kam by ste ju chceli posunúť počas vášho funkčného obdobia?
Na túto otázku si dovolím odpovedať parafrázou časti svojho inauguračného príhovoru. Výnimočnosť našej právnickej fakulty spočíva predovšetkým v tom, že si spoločne kladieme najvyššie ciele. Že sa snažíme posúvať hranice právnej vedy prácou založenou na princípoch poctivosti, vedeckej integrity a zodpovednosti voči spoločnosti, ako aj voči sebe samým. Že sa snažíme vychovať tých najlepších právnikov a právničky pre prax, ktorí sa pri strete so sociálnymi a právnymi výzvami stávajú hlasom pre tých, ktorí ho nemajú. Že sa snažíme kultivovať priestor, v ktorom žijeme tisícorakými spôsobmi (od odborných podujatí v rôznych sektoroch spoločenského a ekonomického života až po transfer vedy vo svetovom rozmere). A som presvedčená o tom, že ani tu náš potenciál nekončí. Spoločne dokážeme veľa, a ako sme sa presvedčili v náročných chvíľach, niekedy aj takmer nemožné. A v tomto tkvie i moja vízia – posúvať hranice smerom k tomu, aby sme robili to najlepšie čo môžeme, pretože ak sa snažíme dosiahnuť excelentnosť vo svojej práci, často nás to privedie i k nečakaným a úžasným výsledkom.
Táto výnimočnosť fakulty by však nikdy nebola možná bez výnimočného spoločenstva ľudí, ktorí sú jej súčasťou, ktorí vytvárajú jej obraz dovnútra i navonok, a to bez ohľadu na to, či ide o pedagogických zamestnancov, študentov či administratívnych pracovníkov. Toto spoločenstvo ľudí je hnacím motorom a srdcom fakulty a bez vzájomnej symbiózy tejto komunity, v ktorej má každý svoju nezastupiteľnú úlohu nemožno dosiahnuť stanovené ciele, ktoré sú našimi spoločnými cieľmi.
Je v poriadku, že dochádza k zmenám
Ako vnímate študentov práva, zmenili sa počas obdobia vašej doterajšej praxe? A pedagógovia? Vnímate, že sa vysokoškolská pedagogická prax zmenila, alebo reflektujete väčšmi stále sa zvyšujúce nároky na publikovanie výsledkov vedeckej činnosti?
Samozrejme že sa počas obdobia mojej doterajšej viac ako dvadsaťročnej praxe zmenili tak študenti, ako aj pedagógovia. To, že dochádza k takýmto zmenám, je však úplne v poriadku a považujem to za úplne prirodzený dôsledok vývoja spoločenského prostredia a generačnej výmeny tak na strane študentov, ako aj na strane pedagógov. Ak by teraz do vysokoškolských lavíc zasadli naši rodičia, pravdepodobne by zažili kultúrny šok a rovnako ak spomíname na svoje vysokoškolské štúdiá my, nájdeme veľa rozdielov v postojoch, očakávaniach, prístupe nás ako študentov a terajšími študentami.
To, že sú dnes študenti iní ako boli v začiatkoch mojej pedagogickej praxe, súvisí do veľkej miery tak s nárastom informatizácie spoločnosti, ktorá ak je správne využívaná, vedie k väčšej rozhľadenosti, rovnako s globalizáciou spoločnosti, väčšími skúsenosťami s kozmopolitným spôsobom života a otvorenosťou pri prijímaní rozmanitosti kultúr, názorov a hodnôt. Čo považujem za generačne podmienený veľmi pozitívny posun vpred je, ak použijem metaforu, upozadenie argumentov ex cathedra v životných či odborných postojoch študentov a, naopak, prevzatie väčšej miery zodpovednosti za svoje konanie, rozhodovanie a názory.
Zmeny pochopiteľne zaznamenala aj pedagogická prax, v rámci ktorej je identifikovateľný zreteľný presun od tradičnej frontálnej výuky uzavretej stenami učební k novým interaktívnejším formám výučby zameraných najmä na riešenie prípadových štúdií, väčším kontaktom s právnou praxou vo forme množstva ponúkaných stáží nielen na Slovensku ale aj v zahraničí, širokou ponukou praktického klinickoprávneho vzdelávania, širokou ponukou špecializovaných voliteľných a výberových predmetov, ktoré vyučujú priamo odborníci z praxe.
V rámci moderného právnického vzdelávania je zároveň kladený dôraz aj na rozvoj mäkkých zručností a kompetencií študentov ako sú komunikačné zručnosti, schopnosti plánovania, spracúvania informácií, flexibilita, zvládanie záťaže a proaktívny postoj.
Uvedené však neznamená rezignáciu na znalostné vyučovanie, pretože odborné znalosti sú a ostanú nevyhnutným základom a oporným pilierom právnickej činnosti a bez nich nie je možné budovať žiadnu ďalšiu nadstavbu.
Univerzita je miestom, kde je a musí byť pedagogický proces vždy previazaný s vedecko-výskumnou činnosťou a prezentáciou jej výsledkov. Ako inak by sme mohli odovzdávať študentom relevantné a predovšetkým aktuálne poznatky daného vedného odboru, ak by neboli na vedecko-výskumnú činnosť kladené vysoké nároky, ak by sme neboli súčasťou aktuálneho akademického diskurzu? Dôraz preto musí ležať na kvalite publikovaných výsledkov vedeckej činnosti s preferenciou kvalitného obsahu výskumu, ktorý je úzko previazaný so systémom vzdelávania.
Využívanie umelej inteligencie je ďalším stupňom vývoja
Aké výzvy kladie fenomén umelej inteligencie pred tých, ktorí vzdelávajú budúcich právnikov?
Nástup umelej inteligencie na scénu nie je špecifickou výzvou osobitne iba pre tých z nás, ktorí vzdelávame právnikov, pretože ide o fenomén, ktorý má a bude mať do budúcnosti na vzdelávací proces ďalekosiahlejší všeobecný dosah a dopad a bude sa s ním musieť vysporiadať celé vysoké školstvo.
Na jednej strane si musíme uvedomiť, že AI a všetky možnosti, ktoré ponúka, sú len prirodzeným následkom vývoja, proti ktorému nemá význam bojovať a odmietať ho, ale, naopak, aj pri vzdelávaní právnikov vyťažiť z neho maximum toho, čo momentálne ponúka a umožňuje a čo pomôže tak učiteľovi ako aj študentovi. Dnes už tiež nepíšeme griflíkom na tabuľku ako pred rokmi, ale posunuli sme sa k počítačom a interaktívnym formám vzdelávania za použitia rôznych foriem technológii, pričom to považujeme za úplne normálnu súčasť vzdelávacieho procesu.
Využívanie AI predstavuje len ďalší stupeň tohto vývoja, ktorý prináša ďalšie nové príležitosti smerom k personalizovanému učeniu, k možnostiam okamžitej spätnej väzby pre študenta, k znižovaniu záťaže a úspore času prevzatím rutinných rešeršných prác, systematizáciou východiskového brainstormingu a pod.
Na druhej strane je však namieste veľká miera opatrnosti, keďže práve vysokoškolský vzdelávací proces je citlivý na rôzne formy zneužívania, získavania nepovolených výhod, plagiátorstva či iných foriem neetického konania, ktoré sú aj dnes na akademickej pôde neprípustné a sankcionované. Všetci, ktorí sme súčasťou vzdelávacieho procesu sme v tomto ponímaní boli na rôznych úrovniach účastní diskusie o otázke efektivity a významu zachovania záverečných prác, seminárnych prác či iných zadaní, rovnako ako diskusie o nástrojoch, mechanizmoch a pravidlách, ktoré by dokázali odhaliť a eliminovať akademické podvody pri využívaní umelej inteligencie.
Výzvou pre nás teda v tomto štádiu je, aby sme ako vzdelávacia inštitúcia venovali vo vzťahu k využívaniu umelej inteligencie pozornosť etickému používaniu technológií, aby boli opatrenia na prevenciu a riešenie problémov riadne aplikované (čo sa v konečnom dôsledku už deje) a aby sme do budúcnosti nastavili systém vzdelávania tak, aby sme ešte stále dokázali hodnotiť myšlienkové pochody a výstupy študenta a nie umelej inteligencie.
Nachádzame sa uprostred zložitého obdobia, sme súčasníkmi vojnového konfliktu na Ukrajine, v našej susednej krajine, ktorý má veľký vplyv na dianie nielen v Európe, sme čím ďalej viac konfrontovaní so zmenou bezpečnostnej situácie, či už v súvislosti s týmto konfliktom, ale aj s rôznymi útokmi a extrémistickými činmi. Čím by v tomto období mohla právnická fakulta najviac obohatiť naše univerzitné prostredie, vysokoškolskú komunitu a aj spoločnosť vo všeobecnosti?
Právnická fakulta by v tomto kontexte mala byť pre širšie univerzitné či celospoločenské prostredie predovšetkým miestom edukácie o právnych aspektoch menovaných konfliktov. Právnická fakulta by mala byť (a aj reálne už je) fórom, kde sa organizujú diskusie a prednášky odborníkov na izraelsko-palestínsky konflikt, ruskú inváziu či iné útoky a bezpečnostné hrozby, s ktorými sme konfrontovaní, či kde je riziko ich vzniku. Takáto forma vzdelávania širšieho (i neprávneho) auditória môže prispieť k pochopeniu danej situácie a možností jej riešenia z pohľadu pravidiel práva, k uvedomeniu si právnej a diplomatickej reality, a rovnako môže poskytnúť nástroje na kritické myslenie, schopnosť vyhodnocovania informácií a odmietania konšpiračných prístupov, xenofóbneho správania či nacionalizmu.
Aj v právnikovi musí byť kus herca
Ak môžete, prezraďte ako si predstavujete ideálny relax?
Ideálnym relaxom pre mňa je aktívny odpočinok vo forme cestovania. Milujem objavovanie nových miest a kultúr, lokálnej gastronómie, návštevy pamiatok, ale aj prírodných krás. Keďže osobnostne nepreferujem rutinu a pridlhé zotrvávanie v zabehnutých koľajach, cestovanie je pre mňa práve tou formou spontánnosti, niekedy dokonca dobrodružstva, kedy je prípustné a vhodné vybočiť zo zabehnutých koľají a nerobiť si zásadné plány ale jednoducho užívať čaro okamihu.
Ďalšou formou oddychových aktivít sú pre mňa návštevy kultúrnych ustanovizní. Som dlhoročným verným a veľkým fanúšikom divadla, či už v jeho činohernom, opernom alebo baletnom prevedení. Divadlo je totižto miestom, kde sú každá emócia a každý moment jedinečné a neopakovateľné, presne tak ako v živote. A buď ste si túto emóciu (spolu)prežili spoločne s hercami či inými interpretmi, buď ste pri tomto momente boli alebo ste ho zmeškali a ak ste ho zmeškali, nepretočíte ho naspäť ako pri filme. A v tom je práve čaro divadelného predstavenia. Možno práve moja láska k divadlu bola aj jedným z dôvodov, prečo som absolvovala štúdium práva. V každom právnikovi totižto musí byť aj kúsok z herca, pretože tak ako herci sú v predstavení svojimi postavami, aj my právnici nie sme v našej praxi často sami za seba. Rovnako ako návštevou divadla si však oddýchnem aj pri návštevách galérií, obrazární čí múzeí, čo najčastejšie spájam práve s mojou láskou k cestovaniu.
Záverom, čo by ste zaželali našej alma mater?
Našej alma mater želám, aby pokračovala vo svojej ceste k excelentnosti a neustále sa rozvíjala ako miesto, kde sa šíri vedomosť, kultivuje myseľ a formujú sa hodnotové postoje, miesto, v ktorom sú vzťahy medzi jednotlivými súčasťami spoločenstva charakterizované vzájomným rešpektom, otvorenou a transparentnou komunikáciou, v ktorej majú pedagógovia a študenti priestor pre vyjadrenie svojich otázok, nápadov, pripomienok, prípadne obáv.
Nech je naša alma mater miestom, kde študenti, pedagógovia, ale i iní zamestnanci dostanú od kompetentných subjektov podporu a vedenie v ich snahách a pri napĺňaní cieľov, miestom, kde sa úspešne prelína akademický svet s praktickými skúsenosťami a kde sa budú stále rodiť nové nápady a inšpirácie.
Upravené, medzititulky redakcia.
