Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Prognóza 2030: Pripraviť univerzitu na nový spôsob akreditácie

Kalendárnym rokom 2020 sme vstúpili aj do nového desaťročia - už tretieho v tomto tisícročí. Aké sú očakávania, predsavzatia a plány Trnavskej univerzity v Trnave na roky 2020-2030? Ako sa v nadchádzajúcom desaťročí bude vyvíjať vysoké školstvo a univerzitné vzdelávanie? Prečítajte si našu anketu s rektorom TU prof. René Bilíkom, dekankou pedagogickej fakulty doc. Vierou Peterkovou, dekanom fakulty zdravotníctva a sociálnej práce prof. Jaroslavom Slaným a dekanom filozofickej fakulty doc. Erikom Hrnčiarikom.

Sme výskumná univerzita 

rené bílikRené Bílik, rektor Trnavskej univerzity v Trnave: Priznám sa, že nemám žiadne konkrétne plány, ktoré by súviseli priamo s novým desaťročím, do ktorého sme práve vstúpili. Na osobnej rovine mi každé uzavreté desaťročie pripomína môj osobný životný čas. Je to tak aj teraz a ja sa nestačím čudovať, ako to všetko letí. Pokiaľ ide o univerzitu, nemám o ňu ani v tomto desaťročí obavy, prežila už všeličo a vždy to jej akademická obec so cťou zvládla. Premýšľam však v kratších časových úsekoch a tu už vidím oveľa zreteľnejšie kontúry nadchádzajúceho obdobia. V pracovnej rovine ide predovšetkým o to, aby sme univerzitu pripravili na nový spôsob overovania spôsobilosti poskytovať študijné programy a aby sme akcentom na našu vedecko-výskumnú a umeleckú prácu zachovali jej status výskumnej univerzity. Verím, že to zvládneme a keď skončí mandát aktuálneho vedenia TU, bude univerzita v dobrej kondícii. Pokiaľ ide o mňa, pokúsim sa k tomu prispieť nielen ako rektor, ale aj ako učiteľ a vedec, rád by som aj naďalej učil, dokončil aktuálne výskumné úlohy a napísal ešte jednu monografiu venovanú slovenskej literatúre.

Slovenské vysoké školstvo bude čeliť veľkej konkurenčnej výzve, a to tak vo vnútornom prostredí, čo naznačujú otvárajúce sa akreditačné mechanizmy, ale aj zákon umožňujúci tvorbu konzorcií, ako aj v medzinárodnom kontexte. Podstatné však bude, či sa vzdelanie všeobecne a v jeho rámcoch školské vzdelávanie i vzdelávanie na univerzitách, stane skutočnou spoločenskou hodnotou. To je priamo závislé od toho, či sa to všetko stane relevantnou politickou témou, či štátna školská a vedná politika bude stáť v centre pozornosti, alebo, tak ako doteraz, len na jej okraji. Tu sa s veľkým očakávaním a nádejou utiekam k tohtoročným voľbám. V nich sa rozhodne aj mnohé z toho, čo naplní toto nové desaťročie.

Trnavská univerzita v Trnave

Zapojiť sa do konzorcia univerzít 

Viera Peterková, dekanka Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave: Predpokladám, že v novej dekáde tohto storočia bude intenzívne pokračovať technologický pokrok, rozvoj umelej inteligencie, bude sa prehlbovať environmentálna kríza, rozkol medzi zodpovednosťou a egoizmom človeka a ľudia budú naďalej vystavovaní množstvu informácií, s rozdielnou mierou pravdivosti. Týmto budú ovplyvnené potreby vzdelávania budúcej generácie a pri rešpektovaní týchto východísk musíme plánovať aj naše aktivity a predsavzatia na ďalšie desaťročie. Reprezentujem totiž fakultu, ktorá sa hrdí označením najlepšia pedagogická fakulta na Slovensku. Máme preto záväzok voči našej spoločnosti, ktorá stráca rešpekt voči učiteľom a systému vzdelávania, nasmerovať vzdelávanie učiteľov tak, aby boli schopní reagovať na všetky nové výzvy, zmeny a potreby. Musíme prispôsobiť naše študijné programy tak, aby naši absolventi vedeli nielen dobre učiť, ale aj vychovávať, aby pomáhali žiakom orientovať sa vo svete informácií, aby vedeli reagovať na ich individuálne potreby a citlivo komunikovali s rodičmi.
viera peterková

V blízkom období nás čaká akreditácia podľa nových pravidiel. Ako fakulta chceme prispievať k budovaniu nového systému riadenia kvality vzdelávania našich študentov, k pravidlám vytvárania a hodnotenia študijných programov a riadenia vedecko-výskumnej a umeleckej činnosti. Verím, že na základe prijatých pravidiel,  po ich uplatnení, dosiahneme podobne výborné hodnotenie ako v predošlej akreditácii a vytvorený systém nám zabezpečí dobré fungovanie všetkých univerzitných a fakultných činností.

Nemenej významnou úlohou pre našu univerzitu bude zapojiť sa do konzorcia univerzít pôsobiacich na Slovensku na základe už podpísaného memoranda, ale aj zapojiť sa do siete európskych univerzít. K obom týmto činnostiam pracovníci našej fakulty významne prispievajú, za čo im ďakujem a verím, že aj s ich pomocou sa čoskoro staneme významnou súčasťou slovenskej a európskej siete univerzít. Toto považujem za najlepšiu cestu na zlepšenie konkurencieschopnosti našej univerzity a fakulty a obmedzenie odchodu potenciálnych študentov do zahraničia. 

Keďže naša fakulta sídli v priemyselnej zóne mesta, v budove, ktorá je v havarijnom stave a v najbližšom desaťročí nevidím veľký priestor na zmenu jej sídla, moje ďalšie predsavzatia budú smerovať k zlepšeniu podmienok pre prácu našich učiteľov a študentov. Teším sa, že naša budova sa stala univerzitnou prioritou a verím, že už v najbližšom období sa pustíme do jej revitalizácie.

Vysoké školstvo a univerzitné vzdelávanie budú v nasledujúcom období ovplyvnené práve novou akreditáciou. Univerzity budú musieť zvážiť pokračovanie poskytovania niektorých študijných programov, habilitačných a vymenovacích konaní. Budú sa musieť prispôsobiť hodnoteniu v systéme kvality, ale aj hodnoteniu tvorivej činnosti novým spôsobom, ktorého pravidlá, zatiaľ nie sú známe. Musia si udržať mieru financovania zo štátneho rozpočtu dostatočným počtom študentov, doplnenú medzinárodne rešpektovanou tvorivou činnosťou a spoluprácou, prípadne zabezpečiť spolufinancovanie podnikateľskou činnosťou. To sú všetko veľmi náročné úlohy, naviac sťažené tým, že sme vo volebnom roku a pravidlá sa neustále menia. Želám preto slovenským univerzitám, teda najmä tej našej, aby svoje poslanie a vízie naplnila tak, aby sme sa aj pri rekapitulácii ďalšieho desaťročia zostali medzi najlepšími univerzitami na Slovensku.

Patríme k špičke

jaroslav slaný prof. Jaroslav Slaný, dekan fakulty zdravotníctva a sociálnej práce: Přiznám se, že jsem poněkud opatrný, pokud se jedná o jakékoliv dlouhodobé prognózování – prognózy jsou většinou extrapolací současné situace, a tak se málokdy skutečně naplní (před několika málo desítkami let jsme prognózovali, že po roce 2000 budeme létat na Mars, na Měsíci budou bydlet lidé, nebude tolik aut, ale budeme se přemisťovat vzduchem, bude objeven lék na rakovinu…, naopak to, že budou dnes např. 3D tiskárny, globální kyberprostor či chytré mobilní telefony/počítače, předpovězeno vůbec nebylo…).

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce má za sebou 25 let své úspěšné existence a za tu dobu si vybudovala důstojné místo nejen v rámci slovenského akademického prostředí, ale i mezinárodně. Chceme samozřejmě pokračovat v tomto trendu: nejcennější jsou vždy lidé – tedy v prvé řadě je to péče o odborný i všestranný růst našich akademiků i ostatních zaměstnanců, vytváření co nejlepších podmínek pro jejich pedagogickou i vědecko-výzkumnou práci. Tady mám na mysli skutečně nové poznatky a poznání, nejde pouze o „scientometrické čárky“, i když právě za ně jsme nyní financováni (bude to platit i za 10 let?). Patříme a budeme chtít i nadále patřit ke špičce ve všech čtyřech oborech, které na fakultě existují (ošetřovatelství, veřejné zdravotnictví, laboratorní vyšetřovací metody ve zdravotnictví a sociální práce). Péče o zaměstnance je trvalý úkol.

V rámci střednědobého horizontu chceme, aby se naše fakulta (spolu s fakultou pedagogickou) rozšířila do nově adaptovaných prostor Adalbertina, což výrazně zkvalitní jak zázemí pro pedagogy, tak i procesy výuky a vědeckého bádání. Z dlouhodobých úkolů fakulty vidím jako esenciální zejména její širší a hlubší mezinárodní zapojení a např. také další posílení spolupráce s Fakultní nemocnicí Trnava (vč. budování společných „excelence centers“). Samozřejmý je také outreach fakulty v rámci jak nejbližšího, tak i celoslovenského prostředí.

Kvalita vzdělávací instituce (fakulty, univerzity) spočívá na třech pilířích: vnitřním prostředí (toto máme převážně „ve svých rukou“), kvality studentů (tedy např. jaká je dnes úroveň studentů základních a středních škol) a společensko- politickém a kulturním kontextu dané společnosti (jak je vnímána potřeba vzdělávání, vědy ve společnosti – základním ukazatelem tohoto je podíl finančních prostředků, které daný stát na toto vynakládá). Tyto dvě podmínky již nemáme bezprostředně jako akademici ve svých rukou, ale máme je v rukou jako angažovaní občané: uvědomme si, že během příštích let se budou konat (minimálně) troje parlamentní volby…

erik hrnčiarik

Komunikovať poznatky širokej verejnosti

doc. Erik Hrnčiarik, dekan filozofickej fakulty: Keď sa na nasledujúce desaťročie pozerám očami dekana Filozofickej fakulty TU, vidím ho na jednej strane ako obdobie intenzívnej práce (nová akreditácia, aplikovanie zákona o VŠ a pod.), no na strane druhej aj ako obdobie razantného rozvoja našich vedných odborov. Na fakulte pracujú špičkoví odborníci, o ktorých výsledkoch je často informovaná len úzka skupina odborníkov. Preto zo strednodobého hľadiska považujem za potrebné oveľa viac komunikovať naše poznatky širokej verejnosti nielen v slovenskom prostredí, ale aj za hranicami. Je potrebné ukázať, že aj u nás robíme vedu na špičkovej medzinárodnej úrovni. Nedá mi nespomenúť naše jedinečné výskumy vo Vatikánskom archíve, na pôde bioetiky, v portrétnom umení, preklad a analýzu diel Mateja Bela, archeológiu pod vodou, výskum v oblasti medicínskych a psychologických aspektov autizmu, alebo kreovanie etických pravidiel pre virtuálny svet, metodiku psychologickej pomoci odliečeným onkologickým pacientom, objasňovaniu pôvodu vnímania komunikácie vedy a techniky medzi európskymi občanmi, či analýzu nárastu extrémistických nálad v Európe. Z dlhodobého hľadiska zas považujem za naše priority zapájanie sa do medzinárodných, interdisciplinárnych vedeckých projektov, pri ktorých budú ľudské kapacity ako aj finančné prostriedky využité rozumne s cieľom posunúť vedecké poznanie o krok vpred. V neposlednom rade však v nasledujúcom období očakávam zintenzívnenie spolupráce medzi študentmi a pedagógmi. Individuálny prístup, s akým na fakulte pristupujeme ku každému študentovi, je jednou z našich veľkých predností, ktoré ak sa správne využijú, dokážu priniesť profesionálny osoh obom stranám.

Ak sa mám pozrieť na toto obdobie ako zamestnanec univerzity, tak ho z dlhodobého hľadiska vidím ako obdobie, keď má naša inštitúcia veľkú šancu upevniť svoje postavenie mestotvornej univerzity. Zároveň je v našich rukách prinavrátiť jej titul poprednej stredoeurópskej univerzity, ako tomu bolo v období novoveku. Som rád, že sa na našej univerzite pomaly vytráca vnútorná konkurencia, s pojmami lepšia či horšia fakulta/odbor/pedagóg sa narába oveľa citlivejšie a teší ma, že sa čoraz častejšie používa pojem kolega. Preto z krátkodobého hľadiska vidím potrebu ešte väčšej medzifakultnej spolupráce v snahe vytvárať to, čím by univerzita v prvom rade mala byť a to universitas teda jeden spoločenský celok.

No ak sa mám na toto obdobie pozrieť svojimi vlastnými očami, vnímam ho ako obdobie, v ktorom musíme oveľa častejšie vzdorovať nehumánnym postojom nielen voči ľuďom, ľudskému presvedčeniu, náboženstvu, názorom, ale aj voči prírode a všetkým živým organizmom okolo nás. Voči takýmto prejavom nám pomôže len láska, porozumenie, pokora, šľachetnosť a sila úprimného odpustenia. A je len na nás, do akej miery dokážeme tieto cnosti použiť, aby sme o desať rokov mohli bilancovať tretie desaťročie 21. storočia so vztýčenou hlavou.