E-shop

Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Prerušenie výučby: Riaďte sa stabilným časovým harmonogramom

Kinga Izsóf JurásováDo 28. marca vrátane Trnavská univerzita v Trnave prerušila kontaktnú výučbu. Študentom tak ostala možnosť e-learningu alebo samoštúdia. Ako napriek dočasným obmedzeniam využiť tento čas naplno? Radíme sa so psychologičkou PhDr. Kingou Izsóf Jurásovou, PhD., ktorá na filozofickej fakulte vyučuje psychoracionalizáciu učenia a štúdia.

Využite čas zmysluplne. Nájdete tak psychickú rovnováhu

Študenti ostávajú doma takmer do konca marca a učia sa buď cez e-learning alebo sami. Ako sa mení spôsob ich učenia sa?

Ak vychádzame iba z faktu dočasného rušenia kontaktnej výučby a odhliadneme od príčin týchto opatrení, tak by sa nemali objaviť zásadné prekážky v spôsobe osvojenia si informácií. Na univerzite by malo dominovať vnútorné riadenie učiaceho sa, teda samoučenie a vysokoškolský pedagóg by mal študenta iba sprevádzať a usmerniť pri tejto činnosti. Individuálna domáca príprava na báze obdržaných podkladov od vysokoškolského učiteľa by mala byť zvládnuteľná pre našich študentov.

Na druhej strane som toho názoru, že aktuálna situácia vyplývajúca so šírenia COVID-19 je veľmi špecifická, s potenciálom narušiť psychickú rovnováhu ľudí. Možné nepriaznivé adaptačné stratégie niektorých študentov môžu následne negatívne vplývať na schopnosť osvojovať si nové informácie pri učení sa.

Poraďte: Ako môžu študenti prežiť najbližšie dni efektívne?

V súčasnosti implementované opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu sú bez pochýb nutné s cieľom chrániť fyzické zdravie obyvateľov. Paradoxne však narúšajú uspokojenie si niekoľkých základných fyziologických a psychických potrieb, ako sú napríklad potreba bezpečia a sociálne potreby.

Z daného dôvodu je možné predpokladať simultánne „šírenie“ psychologických problémov, ktoré však s veľkou pravdepodobnosťou nebudú až tak explicitne mapované a kvantifikované ako počty nakazených. Apelujem preto na všetkých študentov, aby čas mimo školskej dochádzky využili zmysluplne a efektívne, a tak prispeli k udržaniu vlastnej psychickej rovnováhy. Veľmi účinným spôsobom môže byť riadenie sa relatívne stabilným časovým harmonogramom, ktorý dáva zmysel a cieľ každému dňu. Učenie sa je dobré naplánovať na predpoludnejšie hodiny, najlepšie medzi 9 a 11 hodinou. Popoludní odporúčam učiť sa medzi 16 a 18 hodinou. Hoci rátame s individuálnymi odchýlkami, psychická výkonnosť má stúpajúcu tendenciu práve v uvedených časových etapách.

Neodporúčam však „multitasking“ teda venovanie sa viacerým činnostiam naraz, napríklad robeniu si výpiskov a súčasnému sledovaniu aktuálnych správ o koronavírusu na sociálnych sieťach. Hoci môžeme mať dojem, že našu pozornosť vieme efektívne rozdeliť, výsledky štúdií naznačujú, že miera sústredenia sa tým jednoznačne klesá.

Samoštúdium: Zlatým pravidlom je neučiť sa na úkor spánku

Kinga Izsóf Jurásová

Študentom teraz ostal e-learning a samoštúdium. Začnime e-learningom. 

E-learning môže zvýšiť efektivitu učenia sa tým, že ponúka interaktívnejší spôsob osvojovania si informácií, so zapájaním viacerých zmyslov. Kreatívne vytvorený vzdelávací kurz môže zvýšiť internú motiváciu učiaceho sa pre osvojenie si nových vedomostí. Ďalšou výhodou je možnosť dištančného vzdelávania sa, avšak práve absencia osobného kontaktu medzi vyučujúcim a študentom i študentmi navzájom môže byť nevýhodou e-learningu.

Čo je to samoštúdium? Ako k nemu pristúpiť?

Pri samoštúdiu je potrebné si uvedomiť, že spôsob osvojenia si poznatkov riadi učiaci sa študent. Sám si musí vypracovať plán osvojenia si poznatkov, pričom má myslieť i na potrebu overenia si úspešnosti učenia sa. Je aktívnym činiteľom, pričom predpokladáme, že disponuje so všetkými potrebnými kognitívnymi, emocionálnymi a behaviorálnymi predpokladmi, aby túto situáciu zvládol. Ak nie, je efektívne požiadať vyučujúceho o usmernenie a to i cez mail.

V prvom rade odporúčam prispôsobiť si spôsob osvojenia si poznatkov konkrétnemu štýlu učeniu sa, ktorý študenta vystihuje. Niekto napr. preferuje získavanie si informácií cez sluch, teda počúvaním výkladu, iný zrakom, teda čítaním si. Niekomu pomôže tiež pohybovanie sa pri učení. Následne je potrebné venovať pozornosť i charakteristikám učebného prostredia. Pred učením sa je potrebné vyvetrať, udržať poriadok na pracovnom stole, dbať na dostatočné osvetlenie. Zlatým pravidlom je neučiť sa na úkor spánku! Odporúčame tiež učiť sa pravidelne, ak sa dá v rovnakých hodinách dňa. Fixný harmonogram redukuje mieru prokrastinácie.

Študent si musí uvedomiť, že sám je zodpovedný za to, na čo míňa svoj čas a energiu. Benefity ako i negatíva vyplývajúce z realizovaných, či zanedbaných študijných aktivít bude neskôr niesť len on sám.

Ideálna pracovná skupina má šesť členov

Študenti sa často učia spolu, vysvetľujú si látku, spolupracujú, premýšľajú nad zadaniami. Dá sa spolupracovať aj v momentálnej situácii, keď je nariadené izolovať sa?

Som toho názoru, že naši študenti sú dostatočne kreatívni, aby efektívne využili služby sociálnych sieti a iných mobilných aplikácií. Môžu napríklad vytvárať virtuálne pracovné skupiny. Poznamenala by som, že ideálna pracovná skupina je maximálne šesťčlenná. Vo väčšej skupine hrozí rozptýlenie sa z učebného hľadiska nerelevantnou diskusiou. Učenie sa v skupine však v sebe skrýva výrazný motivačný potenciál v hľadiska zdravej súťaživosti.

Môžu sa študenti nejako doma otestovať, či čas a námaha, ktorú vynaložili na učenie sa, aj naozaj k niečom viedli?

V tejto súvislosti odporúčam vymýšľanie si otázok z preštudovaného učiva, analogicky tomu, ako to robí vyučujúci na skúške. Po časovom odstupe, cca. po hodine, je dobré sa vrátiť k daným otázkam a snažiť sa si ich zodpovedať. Po ohodnotení korektnosti odpovedí môže študent zistiť, kde má ešte medzery v poznaní. Tiež dobrou stratégiou je prerozprávať osvojené učivo vlastnými slovami.

trnavská univerzita Učí sa každý človek rovnako alebo má každý jednotlivec svoj originálny učebný štýl?

Každý má jedinečný štýl učenia sa, ktorý pramení z jeho kognitívneho štýlu. Kognitívny štýl odráža vrodený a viac-menej nemenný spôsob spracovania informácií. Naproti tomu štýl učenia sa je viac flexibilný, spontánne alebo zámerne sa mení v priebehu života a odráža postup, ktorý človek v určitom období pri učení sa preferuje. Dobrou správou teda je, že i neadaptívny štýl učenia sa je možné zmeniť a tak dospieť k lepším študijným výsledkom. V tomto zmysle hovoríme o metaučení, kedy sa študent naučí, ako sa správne učiť.

Aké podmienky treba na to, aby sme sa nielen naučili, ale aby to vedomosti v nás ostali dlhšie, ako len do najbližšej skúšky?

Veľmi dôležitým odporúčaním je zapojiť logické myslenie pri učení sa a nesnažiť sa o memorovanie poznatkov, ktorým nerozumieme. Je dobrou stratégiou snažiť sa zistiť, v čom sa nové informácie o istom jave podobajú alebo odlišujú od vedomostí, ktoré už o danom jave vieme.

Ak sme informáciu analyzovali a pochopili, je dobré sa snažiť aspoň v mysli hľadať ich aplikačný potenciál. Konkrétne príklady nám pomôžu si zapamätať abstraktnú informáciu. Tiež je možné využiť mnemotechnické pomôcky, kedy nahradíme pre nás abstraktné a ťažko zapamätateľné prvky niečím konkrétnym. Napríklad 1 = maják, 2 = okuliare, 3 = trojuholník, atď.

Iba vtedy vieme vysvetliť, ak sami chápeme súvislosti 

Kinga Izsóf JurásováAký je váš názor na learning by teaching, teda keď sami učíme tým, že učíme druhých?

Podľa môjho názoru ide o veľmi užitočnú metódu. Iba vtedy vieme niekomu niečo vysvetliť, ak sami sme porozumeli hĺbkovým súvislostiam prezentovaných informácií. Táto metóda môže slúžiť aj ako stratégia pri opakovaní, či overení si množstva zapamätaných informácií. Môžeme ju aplikovať i v mysli, nie je nutná prítomnosť inej osoby, hoci otázky a komentáre druhej strany zvyšujú účinnosť tejto metódy.

Prerušenie výučby je výzvou aj pre pedagógov, ktorí teraz pracujú z domu a so študentmi komunikujú len mailom alebo telefonicky.

Vyučujúci sú vedecko-výskumnými pracovníkmi, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou pracovali na svojich učebných podkladoch, ako i výskumných projektoch i mimo priestorov Trnavskej univerzity. Udržiavanie kontaktu so študentmi elektronicky je už tiež zabehnutý spôsob spolupráce. Výzvou môže byť skôr vytváranie si plánov a stratégií pre spôsob hodnotenia študentov počas semestra bez kontaktnej formy výučby. Myslím si, že všeobecné odporúčania tu nie sú namieste, pretože každý vedný odbor, ako i jednotlivé študijné predmety, majú svoje špecifiká, ktorých odborníkom je práve daný pedagóg.

Čo je to psychoracionalizcia učenia a štúdia?

Psychoracionalizácia je vedná disciplína a tiež výchovno-vzdelávací učebný predmet, ktorý sa zaoberá otázkou: ako je možné maximálne zužitkovať rozumovú činnosť človeka, jeho kognitívnu kapacitu tak, aby bolo možné hospodárne si osvojiť nové poznatky. Cieľom je aplikovať také postupy učenia sa, pomocou ktorých je možné sa naučiť rovnaké alebo väčšie množstvo poznatkov, za kratší alebo rovnaký čas než v minulosti alebo za menšiu alebo rovnakú námahu. Psychoracionalizáciu učenia a štúdia etabloval na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave prof. PhDr. Ján Grác, DrSc. V roku 2019 bola vydaná jeho monografia „Ku psychológii autodidaktov“, v ktorej sú rozpracované a aktualizované teoretické i aplikačné otázky psychoracionalizácie. Profesor sa tejto téme venoval niekoľko desaťročí a je i mojím mentorom pri výučbe tohto predmetu.

 foto: archív K. Izsóf Jurásovej, Trnavská univerzita/Barbora Likavská

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Pridajte si nás! Ďakujeme!