Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Pápež, ktorý chcel centralizovať Cirkev a videl zánik Ríma

List pápeža Inocenta I. biskupovi Decentiovi z Gubbia Po smrti pápeža Anastázia bol za jeho nástupcu zvolený presbyter, ktorý si zvolil meno Inocent a na rímskom stolci vládol v rokoch 402-417. Bol literárne činný: do dneška sa zachovalo 43 listov, ktoré napísal alebo ktoré mu boli adresované.

Tejto korešpondencii sa venuje aj nová monografická štúdia teológa, kňaza a prorektora Trnavskej univerzity v Trnave profesora Miloša Lichnera s názvom List pápeža Inocenta I. biskupovi Decentiovi z Gubbia. Autor v nej takmer na sto stranách vysvetľuje dobu i vonkajšie okolnosti, v ktorých existovala Cirkev v piatom storočí, a približuje literárnu aktivitu pápeža Inocenta I., ktorý je známy predovšetkým snahou o centralizáciu Cirkvi pod rímskym biskupom a snahu o uniformitu v oblasti morálky, dogmatiky a liturgie v iných cirkvách, a to podľa vzoru rímskej cirkvi. „Kniha je  určená záujemcom o poznanie katolíckej tradície, ktorá je otvorená premýšľaniu,“ informuje M. Lichner.

Obdobie pápeža Inocenta považuje súčasný prezident Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu za veľmi turbulentné obdobie rímskej histórie. Barbari prenikali do ríše zo všetkých strán a Západorímska ríša bola slabo chránená.

Miloš Lichner

 Z toho dôvodu sa v roku 402 cisársky dvor presunul z Ríma do Raveny, kde istý čas sídlil aj rímsky biskup. Inocent sa vrátil do Ríma až v roku 412 – po jeho zničení Vizigótmi. Ako približuje Lichner, zničenie Ríma muselo zanechať v súčasníkoch silný dojem, pretože podľa záznamov vtedajších historikov Inocent ako biblický Lót bol vystavený pohľadu na záhubu hriešnikov.

Za najvýznamnejšiu korešpondenciu sa považujú odpovede pápeža Inocenta na otázky biskupa Decentia z Umbrie (dnešné severovýchodné Taliansko), v ktorom sa ho pýta na posadnutých kresťanov, pôst v sobotu, modlitbu za chorých a kladie mu aj ďalšie  teologické otázky. Rozdielne teologické pohľady rieši Inocent centralizáciou Ríma a návratu k rímskym tradíciám. Podľa Inocenta je jednota nielen v oblasti viery, ale aj v oblasti liturgických zvykov jedinou cestou k uchovaniu cirkevného pokoja. Tento Inocentov postoj bol však napríklad v rozpore s názorom milánskeho biskupa sv. Ambróza.

Nová Lichnerova monografická štúdia, ktorú vydala Dobrá kniha, prináša dôležité svedectvo z liturgického života a teológie v ranej Cirkvi na začiatku piateho storočia.