E-shop

Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Nový profesor TU: Aristotelova Etika stála pri zrode univerzít

V závere tohto roka vymenovala slovenská prezidentka nových profesorov, medzi nimi aj Rastislava Nemca z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ktorý sa úspešne inauguroval v odbore systematická filozofia. Súčasne profesor Nemec pôsobí ako prodekan TF pre vedu a výskum. 

rastislav nemec Povznáša ma otázka čítania textu 

Aký je to pocit stať sa profesorom?
Pravdupovediac, nikdy nebolo mojou métou stáť sa profesorom a nebol to môj prvotný zámer. Akosi to prirodzene vystalo z toho, čo robím, čo ma baví, nie z nejakej primárnej orientácie k takémuto cieľu. A zároveň z potrieb, ktoré definuje dnešná legislatívam a podľa ktorej sú nastavené dnešné akreditačné kritériá. Zdá sa mi, že sa mám v čom ešte vzdelávať, čo sa týka rozhľadu a hĺbky, ba niekedy ma premáha pocit, že je stále viac a viac toho, v čom nie som doma ako toho, čo viem. A myslím to úplne vážne, nie je to žiadne klišé.

Inaugurovali ste sa v odbore systematická filozofia. Ako si tento odbor predstaviť?
Každý z filozofov sa orientuje niektorým smerom, niekto sa orientuje na filozofickú antropológiu, iný na teodiceu, ďalší na semiotiku, politickú filozofiu či na filozofiu vedy. Mňa osobne povznáša a zaujíma otázka čítania textu, filozofickej interpretácie textu, keď sa stretávajú takpovediac dva svety – jeden, v ktorom vzniká text (možno vzhľadom na svoju dobu konformný, možno nekonformný), v ktorom sa sústreďujú možno nevystopovateľné línie myslenia, ktorej sa vzájomne popremiešavali a vznikajú ako neopakovateľný originál.
Druhý svet – v podobe čitateľa – je tiež akási výslednica rôznych motívov, napríklad povahových, dobových, kultúrnych, spoločenských či skupinových . Nemám na mysli len tie psychologické, ale aj jazykové a iné variácie. Oba svety sa vzájomne prestupujú, obohacujú a formujú. Oba svety vzájomne spolupôsobia a významovo sa menia. Vzdelávanie a štúdium by malo byť o tejto vnútornej zmene, aby sa z človeka "uzavretého" stal človek otvorený, ak to môžem tak trochu zjednodušiť. Otvorený prijať aj iný názor. Ak vôbec existujú nejaké "oficiálne znaky" vzdelaného človeka, tak je to otvorenosť pre dialóg a vnímavosť.
Ak mám byť konkrétnejší, výsledky Pisa 2015 odhaľujú niečo, čo je alarmujúce – potrebu "deep reading facility" u mladých. Mladí čítajú texty čoraz horšie, aspoňže, chvalabohu, čítajú. Ale čoraz menej rozumejú. Z hľadiska technologického vývoja, pri zrode ktorého stála kniha, sme v bezprecedentnej situácii, keď tento vrchol boomu predznamenáva aj čiastočná aliterácia, čo pre mnohých je symbolom zániku lineárneho jazyka – ale to by už bolo debata o inom.

Aristotelova Etika stála pri zrode univerzít

Vediete seminár o Aristotelovi. Bez neho by asi nebola naša civilizácia. Čím vás fascinuje?
Spoločne so študentmi robíme seminár z jeho textov, najčastejšie z Etiky Nikomachovej. Okrem toho prednášam aj hermeneutiku, stredovekú filozofiu a ďalšie vybrane semináre. Fascinuje ma, že práve toto Aristotelovo dielo stalo pri zrode univerzít a univerzitného života a bolo najviac prekladaným dielom (a samozrejme komentovaným). V čase, keď nastáva boom univerzít (prvou bola pravdepodobne univerzita v Bologni), sa utvárali prvé disciplíny práve podľa prekladaných diel. Aristoteles bol vtedy najprv prekladaný do arabčiny, spomedzi jeho diel to boli hlavne prírodovedne a logické diela.
Západná Európa prekladala najprv z arabčiny do latinčiny, čo sa zdalo ako málo schodné a zlé riešenie. A vzápätí vzniká nová vlna prekladov, tentoraz už z gréčtiny, najprv zo strany Michala Škótskeho, ktoré boli nedostatočné, a neskôr zo strany Roberta Grossatestu, prvého kancelára Oxfordskej univerzity, ktorý prekladá práve Etiku Nikomachovu. Etika je dielom, kde sa naznačujú aj ťažké teologické i metafyzické témy. A v tejto knihe je predstavený fascinujúci ideál klasickej éry, ktorý sa dnes nanovo hľadá prevažne v anglosaských krajinách na spôsob etiky cnosti – otázka šťastia, blaženosti, pohostinnosti, priateľstva, vzdorujúca kalkulu užitočnosti, účelu a ekonomického prepočtu. Takpovediac v atmosfére tohto diela, ktoré bolo "pohanské", sa rodia univerzity a akademické slobody, otvorenosť bádaniu a tu sa pomyselné kultúry prestupujú a lámu predsudky.

Temný stredovek? 

Prednášate tiež o stredovekej filozofii. Aj vďaka filmovej produkcii sa stredovek podvedome spája so slovom „temný“. Je stredoveká filozofia tiež „temná“?
Dúfam, že nie je temná v mojom podaní (smiech). Snažím sa ukázať stredovek, ako ho vnímam: ako neuveriteľne pestrý, multikultúrny rámec plný dialógu, v ktorom existovala veľká a ostrá výmena názorov, v ktorom tiež existovali predsudky, ale tie predsudky existujú aj dnes (o temnom stredoveku). Je to obdobie, v ktorom sa formovala (ak mame na mysli obdobie arabského osvietenstva) úplne nevídaná astronomická, aritmetická a medicínska tradícia, ktorú my spätne len objavujeme a ani jej nerozumieme. Stredovek priniesol okolo 700 000 filozofických a teologických diel, z ktorých máme dnes zrevidovaných možno jednu stotinu. Približne 700 rukopisov za jeden rok v čase, keď neexistovala kníhtlač. Nesmierne veľa z týchto diel ešte nepoznáme. Ide o množstvo tradícií myslenia, pričom my dnes sa uberáme a orientujeme možno podľa jednej malej z nich. V dnešnej vrcholnej ére osvietenstva sa vlastne nemôžeme ani pochváliť tým, že by sme poznali vôbec túto dôležitú éru svojej minulosti. A, prirodzene, staviame sa nad stredovek, že je temný, pritom svetla by sme potrebovali asi aj my. A ono vždy je to nejako tak, že kým si nájdeme vlastnú cestu myslenia, kým dozrieme a stojíme pevne na svojich nohách, najprv prichádzame na to, čo všetko z toho minulého nás formovalo – a to do istej miery berieme ako dôležité. Na vysokých školách a na humanitných odboroch by sme sa mali naučiť takejto historiografii myslenia.

rastislav nemec Zrýchľovanie teologickej fakulty 

Pôsobíte ako prodekan teologickej fakulty. Aké sú vaše plány?
Na začiatku svojho pôsobenia sme s pánom dekanom prijali Dlhodobý zámer pre rozvoj teologickej fakulty platný do budúceho roka. Sú v ňom stanovené presné parametre, ktoré kopírujú vývoj dnešného scientometrického profilovania vedy. Musím povedať, že sa nám podarilo značnú mieru týchto návrhov realizovať, ba dokonca prekročiť. Samozrejme, je vždy čo dobiehať. Mám pocit, že aj kvôli vlastnému zrýchľovaniu potom musíme dobiehať zrýchľovanie iných.

Ste rodákom z Prešova. Udržujete ešte kontakt s rodiskom?
Je to mesto, ktoré mám veľmi rád, udržujem s ním kontakt a vždy hádam aj budem.

Ako sa "východniar" cíti na západnom Slovensku?
Cítim sa dobre všade, kde sú dobrí ľudia – a dobrých ľudí nájdete všade – tak, ako aj tých zlých. Nevidím rozdiely.

Odporúčate záujemcom z východného Slovenska študovať na Trnavskej univerzite v Trnave?
Záujemcom z východného Slovenska vrelo odporúčam zažiť atmosféru našej univerzity, pretože je osobitným spôsobom iná, prináša zaujímavé študijné odbory, ponúka už tradíciu výučby, stabilitu, čo sa týka kvality, a mnohé skúsenosti. Ponúka historické zázemie, ale aj nove odpovede, pracuje na nej veľa múdrych ľudí, ktorí na nej zažívajú aj mnoho vedeckej kolegiality.

Čo považujete za svoj doterajší najväčší úspech?
Za svoj najväčší úspech považujem svoju rodinu, manželku, ktorá je so mnou trpezlivá, a mojich dvoch lapajov.

Aké máte plány a vízie do budúcna?
Plány do budúcna? Vždy sú a budú. Posúvajú sa s horizontom... Ako na lodi – kam dovidíme, je náš cieľ, ale hneď ako sa tam doplavíme, zmení sa (úsmev)A niečo do tohto plánovania vždy povie aj niekto iný...