Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Psychológ: Ticho je dôležitou súčasťou terapie

Advent priam pobáda k stíšeniu sa. Svojou atmosférou privádza človeka k tichému očakávaniu niečoho, alebo lepšie povedané Niekoho, kto sa nás bytostne dotýka. Človek si v tento tajomný čas viac uvedomuje svoju existenciu a objavuje hlbšie príčiny svojho bytia. Slobodne sa necháva očariť vianočnou atmosférou, ktorá je akoby pozvánkou k prekročeniu prahu dimenzie ľudskosti a k nahliadnutiu do duchovnej sféry, ktorá je plná tajomstiev. Ticho tak človeka privádza k odhaleniu pravdy, nielen o ňom samom... Na túto tému sme sa porozprávali so psychológom Máriom Schwarzom, ktorý pôsobí ako odborný asistent na katedre psychológie Filozofickej fakulty. Okrem pôsobenia na univerzite má viac než desaťročnú skúsenosť s psychologickým poradenstvom. Pre študentov poskytuje poradenstvo v Psychologickej ambulancii Centra podpory študentov pri Trnavskej univerzite.

Ticho lieči? 

Hovorí sa, že ticho lieči. Ako vplýva ticho na človeka?

Pre dobré a zdravé fungovanie človeka je potrebné, aby sa veci v jeho živote striedali. Napríklad práca a oddych. Napätie a uvoľnenie. Ale tiež aj rozprávanie ako i mlčanie. Pre niekoho je to ťažšie a pre niekoho ľahšie. Je pravda, že pre introverta je ticho prirodzenejšie než pre extraverta. Pretože samozrejme platí, že aj vedieť mlčať môže byť náročné, ako je to napríklad získať boboríka mlčanlivosti u skautov. Ak chceme viesť dobrý rozhovor, tak musíme vedieť aj mlčať a v mlčaní načúvať. Pretože využívanie ticha sa dokonca používa aj ako jedna z techník vedenia rozhovoru, či už diagnostického ako i terapeutického. Na to, aby sme vedeli dobre položiť otázku, tak si ju v tichu musíme vedieť aj sformulovať. Často sa dokonca bojíme byť ticho. Dokonca niekedy sa tichu zámerne aj vyhýbame, napríklad  keď sme sami, tak si radšej pustíme rádio alebo počúvame hudbu, len aby nebolo ticho. Pretože aj na mnohé objavy sa prišlo práve vtedy, keď bol človek ticho a napadlo ho také riešenie, že bolo veľmi originálne.

Čo je príčinou toho, že mnohí ľudia odmietajú ticho? Môže byť za tým strach z pravdy, ktorá sa dáva v tichu poznať? 

Áno, môže to tak byť. Pretože je pravda, že ticho nás vedie k nám samým. A preto ho ľudia niekedy odmietajú, lebo nechú byť konfrontovaní sami so sebou. Strach, že odhalím niečo u seba, čo by som musel riešiť. Dokonca aj klienti v rámci terapie môžu mať zlý pocit, keď zostane terapeut ticho. A cítia sa nepríjemne, pretože to môže spôsobovať nárast vnútorného napätia. Ale po istom čase objavia, že ticho je veľmi dôležitou súčaťou práce psychoterapeuta.

Od podnetov si potrebujeme oddýchnuť

Mnohí ľudia majú stále sluchadlá na ušiach, počúvajú hudbu; hneď, keď prídu domov, zapnú počítač či televízor. Čo to s nimi robí? 

Tým, že človek má neustále podnety z vonkjašieho prostredia, môže sa stať, že sa nedokáže ani sústrediť na podnety zvnútra. Podnety samozrejme potrebujeme, ale potrebujeme si od podnetov aj oddýchnuť. Napríklad, keď majú študenti nasledujúci deň písomku, tak potrebujú ticho, aby mohli zaspať a dobre si oddýchnuť a byť pozorní na písomke nasledujúci deň. Problémom môže byť to, že keď už niekde človek musí byť ticho, tak to môže veľmi zle znášať, lebo sa nenaučil byť ticho.

Prečo niektorí - ako sami vravia - „neznášajú vianočné sviatky“?

Môže to byť napríklad aj tým, že sa boja byť ticho a sami. Alebo naopak, majú plné zuby tých podnetov z vonku, napr vianočné akcie na bilbordoch ako i koledy v jednom kuse pomaly od sviatkov všetkých svätých. A teda takmer dvojmesačné vianočné podnety na Vianoce prestanú byť zaujímavé. A pritom Vianočné koledy by sa mali začať spievať až na Vianoce. A vtedy máme za sebou už mesiac a pol počúvania tých kolied. A potom to samozrejme už začína nudiť. Okrem toho veľa ľudí nemá rado Vianoce, lebo sa cítia osamelo.

Aký je rozdiel medzi samotou a osamelosťou?

Samota je stav, ktorý si sami zvolíme a neprežívame ju negatívne. Na druhej strane osamelosť je vtedy, keď by sme chceli byť v kontakte s iným i ľluďmi, ale o nás nemajú záujem. Teda rozdiel je v tom, že samota je dobrovoľná a osamelosť nedobrovoľná.

Vianočný pokoj v duši

V tento čas akoby všetko naberalo na intenzite. Zdá sa, že ako na jednej strane sú mnohé vzťahy srdečnejšie, tak na strane druhej cítiť aj veľa provokácií, ktoré sa snažia rozbiť to tiché čaro Vianoc, ktoré má ľudí spájať a vzťahy prehlbovať. Ako si držať a pestovať ten vianočný pokoj vo svojom vnútri?

Je to otázka nášho vnútroného nastavenia ako i motivácie, že chcem byť teraz chíľku sám a zastaviť sa a porozmýšlať nad svojím životom. Naháňame sa na na vianočné večierky a potom na nich ani nemáme čas sa zastaviť a reflektovať napríklad aj uplynulý rok. Vianoce sa vždy spájajú s rodinou. Tak môžu byť časom vzájomných návštev tých blízkych, na ktorých sme nemali čas počas celého roku. A pre veriacich sú Vianoce aj o tajomstve narodenia Boha ako človeka.

Čo najviac chýba mladým? A čo by si poprial našim študentom?

Všetci, nielen mladí, postrádame nedostatok času. A preto prajem všetkým to, aby sa vedeli zastaviť v zhone a príprav na Vianoce a našli si čas aj na seba a svojich drahých. Pretože Vianoce tvoria najmä to, čo prežívame vo svojom vnútri a s našimi najbližšími. Všetkým prajem radostné a požehnané Vianoce plné vnútorného pokoja.

Pýtala sa Júlia Kubicová