Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Csontos: Teológia patrí tam, kde sa viera stretá s problémami sveta

Bývalý programátor, počas komunizmu jezuita v utajení, prvý dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Vysokoškolský profesor, odborník na pastoráciu rozvedených. Od tohto týždňa aj doctor honoris causa Pápežskej teologickej fakulty vo Varšave, ktorá má osobitné cirkevné schválenie. Ladislav Csontos si praje, aby teológia doma ukázala, že patrí do rodiny humanitných vedeckých disciplín ako jej plnohodnotný člen.

 Čo pre vás znamená udelenie čestného doktorátu Pápežskou teologickou fakultou vo Varšave?ladislav csontos

Chápem to nielen ako ocenenie mojej práce, ale aj ako uznanie našej Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. Chápem ho ako významné cirkevné ocenenie a uznanie, pretože mi ho udelila teologická fakulta, ktorá má osobitné cirkevné schválenie.

Ako vnímate pôsobenie tejto inštitúcie, najmä jezuitského Collegium Bobolanum?

Pápežská teologická fakulta vo Varšave má dve sekcie, sekciu sv. Jána Krstiteľa, ktorá pripravuje kňazov pre Varšavskú arcidiecézu a sekciu Bobolanum sv. Andreja Bobolu, ktorá pripravuje mladých jezuitov a laikov. Táto sekcia je súčasťou siete európskych formačných centier a patrí k prestížnym teologickým fakultám v Poľsku. Fakulta má dlhú históriu a zachovala si svoju nezávislosť na komunistickom režime aj počas socializmu. Za ostatných tridsaťrokov bola medzi Bobolanom a slovenskou provinciou Spoločnosti Jezuitov intenzívna spolupráca. Slovenskí jezuiti mali počas prenasledovania dobre zorganizované tajné štúdiu filozofie a teológie, čo po páde komunizmu v roku 1989 potvrdil aj ich generálny predstavený Peter Hans Kolvenbach, ako i Kongregácia pre katolícku výchovu. Celé toto štúdium bolo uznané a Bobolanum bolo poverené po preskúmaní predloženej dokumentácie jeho absolventom udeliť príslušné akademické tituly šestnástim absolventom tajného štúdia udelilo titul licenciátu z teológie, čo im umožnilo pokračovať druhou fázou doktorandského štúdia na získanie titulu doktora z posvätnej teológie. P. Emil Krapka bol za toto dielo ocenený čestným doktorátom z katolíckej teológie. Nasledovala spolupráca vo forme hosťovania profesorov z Bobolana na našej teologickej fakulte, organizovanie spoločných vedeckých konferencií a spoločné publikovanie vedeckých prác. V súčasnosti je to predovšetkým spolupráca vo vedeckej a vydavateľskej činnosti vedeckých časopisov a monografií.   

Prvým, kto dostal čestný doktorát od tejto teologickej fakulty, bol práve vami spomínanýu slovenský jezuita Emil Krapka. Bol to kňaz aktívne pôsobiaci aj za komunizmu. Poznali ste sa?

P. Emila Krapku som poznal už na začiatku svojich filozofických a teologických štúdií v roku 1976. Od vtedy som s ním bol nerozlučne spojený ako študent a neskôr jeho asistent pri vyučovaní filozofie. Po páde komunizmu som pri ňom stál ako jeho tajomník pri budovaní slobodne pôsobiaceho teologického inštitútu sv. Alojza, ktorý mal od svojho začiatku ambíciu stať sa teologickou fakultou. Neskôr som pokračoval v ním rozbehnutej práce v tejto línii. Cítim sa zásadne ovplyvnený jeho teologickým myslením i osobnm príkladom.

Pri vašom mene rektor PWTW Kryzstof Pawlina spomína tiež "pôsobenie v skrytosti" za bývalého režimu. Čo ste robili? Mohli ste pôsobiť ako kňaz a jezuita?

Za bývalého režimu som pracoval v civilnom zamestnaní, ako programátor vo výpočtovom laboratóriu. Popri tom som zo začiatku všetok svoj voľný čas venoval štúdiu. Neskôr po tajnej kňazskej vysviacke som pokračoval v štúdiu a pomáhal pátrovi Krapkovi vo vyučovaní filozodfie, najmä vedením seminárov z dejín filozofie. Popritom som sa venoval aj pastorácii vysokoškolákov v malých spoločenstvách dávaním duchovných obnôv a duchovných cvičení, prípadne pastoračnou službou na prázdninových výletoch. Tiež som publikoval filozofické a teologické štúdie v samizdatových zborníkoch a časopisoch. Bolo to spojené s určitým rizikom odhalenia, ale snažili sme sa pracovať tak, aby sa to nestalo. Štátna bezpečnosť vyhodnotila svoje snahy o preniknutie do vnútornej štruktúry slovenských jezuitov ako neefektívne pri daných agentúrnych prostriedkoch s poznámkou, že páter Andrej Osvald, provinciál, pracuje konšpiratívne.

jacek salij a ladislav csontos

Po Emilovi Krapkovi ste po 27 rokoch jediný Slovák, ktorý dostáva čestný doktorát od poľskej pápežskej fakulty. Znamená to, že sa slovenská teológia opäť dostáva uznania? 

Toto ocenenie znamená uznanie pre celú generáciu, ktorú vychoval páter Krapka a ktorá niesla štafetu katolíckej teológie ďalej, je to zároveň záväzok túto štafetu odovzdať ďalšej generácii, ktorá už mala lepšie podmienky pre štúdium a svoj intelektuálny rozvoj absolvovaním časti štúdia v zahraničí a kontaktom s veľkými svetovými centrami teologického myslenia.  

Rektor PWTW o Vás povedal, že ste vycítili potrebu "dobrej antropológie" v duchu Jána Pavla Druhého. Čo tým myslel?

Zdá sa mi, že rektor PWTW narážal na vetu z pastorálnej konštitúciu Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes: „Človek je cestou Cirkvi“, ktorú Ján Pavol II. viackrát citoval vo svojej programovej encyklike Redemptor hominis a v neskorších textoch. Je to určitá a zásadná odpoveď na marxistický materializmus, ktorý sľuboval dokonalé oslobodenie človeka a jeho šťastie, no ktorý sa napokon obrátil proti človeku v podobe neľudského totalitného režimu. Nestačia ideologické deklarácie, ale je potrebné seriózne ocenenie každého konkrétneho človeka, a z toho pramení dôležitá potreba odpovedať na otázku: Čo je človek?

Za kňaza vás vysvätili vo Vroclavi, licenciát teológie ste obhájili vo Varšave. Aký máte vzťah k Poľsku a Poliakom?  K Poľsku mám celkom osobný a osobitný vzťah. Počas socializmu mi poľské vysielanie Vatikánskeho rozhlasu otváralo okno do slobodného sveta z jednoduchého dôvodu, že československé rušičky rušili iba české a slovenské vysielanie. Prostredníctvom poľského kultúrneho strediska som si mohol z Poľska objednať poľské preklady diel koncilových teológov. To ma viedlo k tomu, že som si kúpil učebnicu poľštiny pre samoukov, aby som textom dobre rozumel. V čase vyjednávaní Československa so Svätou Stolicou vatikánska delegácia požiadala tajných biskupov, aby nevyužívali svoju biskupskú moc a tak boli mnohí v tom čase vysvätení v Poľsku a vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike. Jezuitský provinciál dohodol vysviacky vo Wroclavi, čo bol naozaj dobrý krok.

ladislav csontos

Boli ste prvým dekanom teologickej fakulty. Ako sa odvtedy vyvinula?

Od čias môjho dekanského pôsobenia sa toho veľa udialo, fakulta získala štandardné oprávnenia uskutočňovať bakalárske, magisterské i doktorandské štúdium, uskutočňovať habilitačné a inauguračné konanie v odbore katolícka teológia a systematická filozofia. Má dobrý káder vysokoškolských učiteľov, mladých docentov a profesorov. Za ostatné roky sa dobre rozvinula vedecká a publikačná činnosť tvorivých pracovníkov, čo je základom tak pre kvalitný pedagogický proces, ako aj pre celkovú kvalitu a renomé fakulty.

Kde vidíte miesto teologickej fakulty, ale aj slovenskej teológie, v budúcnosti?   

Teologickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave vidím v kontexte jezuitských univerzít a teologických fakúlt ako dôležité centrum intelektuálneho apoštolátu na miestach, kde sa viera stretáva s problémami súčasného sveta, kde sú jeho periférie. U nás sú to predovšetkým rozpadajúce sa rodiny a krehké medziľudské vzťahy. Slovenská teológia podľa mňa stojí pred dvoma výzvami: jednak aby sa zaradila do kontextu európskej a svetovej teológie, a jednak aby ukázala v domácom prostredí, že patrí do rodiny humanitných vedeckých disciplín ako plnohodnotný člen. Do budúcnosti vidím, že teologická fakulta bude pružne odpovedať na súčasné znamenia čias a bude pripravovať tvorivé osobnosti  schopné odpovedať na znamenia čias, ktoré stretnú budúce generácie.

foto: PWTW/Mirosław Wiśniewski