Skočiť na hlavný obsah

Aktivity Ústavu dejín

Ústav dejín Trnavskej univerzity v Trnave (ďalej len „ústav dejín”) vydal v rokoch 2006 – 2017 zborníky FONS TYRNAVIENSIS I. – VII., ktoré priebežne informujú o výskume z oblasti  dejín  pôvodnej  univerzity a aktivitách obnovenej univerzity.

Ústav dejín vydal v roku 2009 reprezentačnú monografiu Rektori Trnavskej univerzity 1635 – 1777, 1992 – 2008. Kniha je písaná v dvoch jazykoch: slovenčine a angličtine.

V jubilejnom roku 2010, pri príležitosti 375. výročia založenia Trnavskej univerzity, ústav  dejín  vydal monografiu Dejiny Trnavskej univerzity 1635 – 1777, 1992 – 2010, ktorá podrobne informuje čitateľa o dejinách tejto významnej vzdelávacej inštitúcie od čias jej založenia kardinálom Petrom Pázmaňom až po jej preloženie do Budína.  Knihu uzatvára kapitola o dejinách v roku 1992 obnovenej Trnavskej univerzity v Trnave.  Autori na publikácii pracovali takmer päť rokov. V roku 2014 bola vydaná doplnená anglická verzia The History of Trnava University 1635 – 1777, 1992 – 2012.

Ústav dejín pripravil v roku 2010 do tlače a v spolupráci s Ladislavom Tóthom preložil životopis zakladateľa pôvodnej univerzity kardinála Petra Pázmaňa Petrus Cardinalis Pazmany Archiepiscopus Strigoniensis. Autorom životopisu je v súčasnosti jeden z jeho najlepších znalcov, profesor na Debrecínskej univerzite, István Bitskey.

V roku 2012 pozornosť vedeckej a odbornej verejnosti upútali dve nové publikácie ústavu dejín Trnavská univerzita vo svetle dejín a nemecká verzia Die Tyrnauer Universität im Licht der Geschichte. Štúdie publikácií vhodne dopĺňajú novými poznatkami dejiny pôvodnej aj obnovenej Trnavskej univerzity.

K 20. výročiu obnovenia Trnavskej univerzity ústav dejín pripravil v spolupráci s rektorátom univerzity reprezentatívnu publikáciu Insígnie a akademické obrady Trnavskej univerzity. Publikácia vyšla dvojjazyčne v slovenčine a angličtine.

Ústav dejín v spolupráci s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave pripravil do tlače reedíciu bio-bibliografie Alojza Zelligera Pantheon Tyrnaviense, v ktorom je obsiahnuté značné množstvo kníh, vydaných pôvodnou Trnavskou univerzitou.

Publikácia z roku 2012 Dejiny observatória na Trnavskej univerzite 1756 – 1785 mapuje okolnosti vzniku hvezdárne a činnosť astronómov na Trnavskej univerzite. V roku 2013 vyšla aj v anglickej jazykovej mutácii History of the Observatory at the University of Trnava 1756 – 1785.

Pri príležitosti 365. výročia vzniku univerzitnej tlačiarne v Trnave pripravili Štefan Käfer a Esther Kovács v spolupráci s ústavom dejín bibliografiu diel vydaných touto tlačiarňou Ave Tyrnavia! Opera impressa Tyrnaviae typis academicis 1648 – 1777.

V roku 2017 ústav dejín a rektorát zostavili dve publikácie reflektujúce dianie na obnovenej Trnavskej univerzite. Adriana Krupová a Marián Manák sú autormi dvojjazyčnej slovensko-anglickej reprezentatívnej monografie Svet akademických ceremónií. Trnavská univerzita v Trnave/The World of Academic Ceremonies. Trnava University in Trnava.

Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave je názov druhej knihy, ktorú autorsky pripravila Katarína Hvizdošová a Marián Manák. Úvodná časť sa venuje priebehu udeľovania čestného doktorátu a hlavnú časť tvoria medailóny o čestných doktoroch Trnavskej univerzity.

Zborník Magni animi ac scientiae viro... je venovaný životnému jubileu prof. PhDr. Jozefa Šimončiča, CSc., prvého riaditeľa ústavu dejín. Je rozdelený na dve časti. V prvej sú uverejnené pozdravné prejavy a spomienky. Druhá časť zborníka obsahuje tematicky rôznorodé vedecké príspevky od jeho kolegov, žiakov a spolupracovníkov. Na záver je zaradená bibliografia diel J. Šimončiča do roku 2018.

V roku 2020 pripravil ústav dejín dve publikácie pri príležitosti 385. výročia Trnavskej univerzity: zborník Fons Tyrnaviensis VIII. a reprezentatívnu publikáciu o budovách Trnavskej univerzity - Sapientia aedificavit sibi Domum.
Prvá časť zborníka Fons Tyrnaviensis VIII  je venovaná univerzitným slávnostiam z rokov 2018 – 2019. V druhej časti sú uverejnené štúdie, ktoré sú výsledkom najnovších výskumov historikov a klasických filológov. Približujú hlohoveckých lekárnikov aj lekárne raného novoveku a Špitál sv. Heleny v Trnave, kde vykonávali klinickú prax i poslucháči historickej Lekárskej fakulty Trnavskej univerzity. Rovnako zaujmú aj štúdie predstavujúce osobnosti historickej Trnavskej univerzity: profesora anatómie Václava Trnku, profesora práva Pavla Klosa a astronóma Františka Weissa vo svetle smútočnej reči Gabriela Serdaheliho. Medzi materiálmi a správami v ďalšej časti zborníka je publikovaný jezuitský slovník a správy o konferenciách a výstavách z uplynulých rokov. Záverečná časť obsahuje osem recenzií.

Sapientia aedificavit sibi Domum. Budovy Trnavskej univerzity v Trnave je publikácia mapujúca sídelné zázemie Trnavskej univerzity. Univerzity vnímame ako chrámy poznania, vzdelania a múdrosti, na čo poukazuje aj latinské motto v názve: „Múdrosť si vystavala chrám.“ Prvá časť obsahuje štúdie o budovách historickej Trnavskej univerzity. Autori približujú vlastnícke pomery a topografiu tretej mestskej štvrte v 16. storočí, kde neskôr vyrástol univerzitný komplex, ako i proces jeho formovania a postupnej premeny v 17. a 18. storočí. Prezentované sú aj výsledky najnovšieho pamiatkového výskumu budovy generálneho seminára a archeologického výskumu zaniknutého mestského lazaretu, v ktorom praxovali aj poslucháči lekárskej fakulty v 70. rokoch 18. storočia. Štúdie o budovách obnovenej Trnavskej univerzity tvoria druhú časť publikácie. Okrem prehľadovej štúdie o jednotlivých budovách univerzity je samostatná štúdia venovaná významnej funkcionalistickej stavbe – budove právnickej fakulty a prvej stavbe kina v Trnave, ktorú univerzita v budúcnosti plánuje prestavať na kongresové centrum.

Forum academicum. Budovy Trnavskej univerzity (1635 – 1777) v historických a kultúrnych súvislostiach je hlavným výstupom rovnomenného projektu. Komplex univerzitných budov v Trnave je cennou umelecko-historickou pamiatkou. Budovy historickej Trnavskej univerzity koncentrované na Univerzitnom námestí (Forum academicum) sú vzácnym dokladom mimoriadnych schopností a zručností architektov, výtvarných umelcov a umeleckých remeselníkov pôsobiacich v Trnave v 17. a 18. storočí.

Prvá časť publikácie je venovaná Univerzitnému námestiu, uzavretému komplexu univerzitných budov s Kostolom sv. Jána Krstiteľa a budove bývalej lekárskej fakulty. Ranobarokový, pôvodne jezuitský Kostol sv. Jána Krstiteľa je v súčasnosti katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy. Uzavretý areál bývalých jezuitských a univerzitných budov dnes slúži Centrálnej registratúre Vojenského archívu. Jedine budova postavená pre lekársku fakultu je vo vlastníctve obnovenej Trnavskej univerzity a sídli v nej fakulta zdravotníctva a sociálnej práce.

Druhá časť publikácie sa zaoberá historickými stavbami na východnej strane Ulice Jána Hollého, predtým Ulice sv. Jána Krstiteľa a záhradami na vnútornom nádvorí týchto objektov. Sem sú situované budovy bývalých seminárov a konviktov, ktoré sú známe pod nasledovnými názvami: Adalbertinum, Rubrorum, Marianum, šľachtický konvikt a na Halenárskej ulici Stefaneum. V týchto budovách, ktoré sú súčasťou univerzitného komplexu zákonom chránených nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, sídlili bohoslovecké semináre na výchovu budúcich kňazov a konvikty určené na výchovu šľachtických chovancov. Až päť príspevkov je venovaných budove Adalbertina a univerzitným záhradám

Na záver je podrobne analyzovaný význam a funkcia Univerzitného námestia v Trnave. Tento priestor vznikol v 17. storočí pred Kostolom sv. Jána Krstiteľa na brehu potoka Trnávka a zdobil ho stĺp Panny Márie. Práve fenomén otvorených a verejnosti prístupných priestorov zohráva významnú úlohu pri podpore sociálnej interakcie, kultúrneho bohatstva a dokonca i hospodárskych aktivít v danom prostredí. Nezastavané priestranstva medzi priečeliami budov v meste totiž slúžia na sociálne stretnutia, kultúrne podujatia, obchodné aktivity či oddych a rekreáciu. Autor podrobne analyzoval význam a funkcie verejných priestorov v rámci boja rímskokatolíckej cirkvi proti reformácii v 17. a 18. storočí.

Najobsažnejšiu časť publikácie tvorí edícia známych historických plánov a pôdorysov univerzitných budov. Legendy a popisy týchto historických grafických materiálov boli prepísané v originálnom latinskom alebo nemeckom jazyku a preložené do slovenského jazyka.